Duch komunizmu sa v našom svete ustanovil buď prostredníctvom zjavnej totalitnej vlády, alebo skrytej rozvratnej činnosti. Tento proces trval veľkú časť modernej histórie. Násilná boľševická revolúcia v Rusku na začiatku dvadsiateho storočia vydláždila cestu hlavnému hráčovi komunistického ducha: Čínskej komunistickej strane.
Po druhej svetovej vojne použil Sovietsky zväz, jej víťaz, svoju vojenskú silu na to, aby vnútil komunistickú vládu východnej Európe a podporoval ČKS v jej boji voči Čínskej nacionalistickej vláde. Po založení Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 nastolila ČKS samu seba ako vodcu globálneho komunistického hnutia, šíriac maoistickú ideológiu do celého sveta.
V roku 1991 sa Sovietsky zväz zrútil a ČĽR sa stala hlavnou komunistickou veľmocou. Tvárou v tvár novej geopolitickej situácii zaujala vládnuca strana v Číne nový, nekonfrontačný prístup: Zachovávajúc si totalitný politický systém, nalákala zvyšok sveta, aby sa zapojil do jej reformovanej trhovej ekonomiky. Preto mnoho západných odborníkov, podnikateľov a politikov prestalo na ČĽR nahliadať ako na komunistický režim. Verili totiž, že strana odvrhla svoje základné ideologické princípy.
Nič však nemôže byť ďalej od pravdy. Napriek prijatiu výhod trhového systému, ČKS doviedla k dokonalosti základné charakteristiky komunizmu – podvod, zlomyseľnosť a boj – a vytvorila režim využívajúci tie najzhubnejšie a najzákernejšie metódy politických intríg, ktoré sa vyvinuli počas tisícov rokov ľudskej histórie.
Čína je krajinou s päťtisícročnou históriou a s nádherným tradičným dedičstvom, ktoré čínskym ľuďom priniesli rešpekt a obdiv celého sveta. ČKS tieto pozitívne emócie využila pre svoje účely. Potom, čo sa chopila moci a vzala si obyvateľov Číny za svojich rukojemníkov, spojila koncepty čínskeho národa a čínskeho komunistického režimu. Svoje ambície prezentovala pod rúškom „mierového vzostupu“ Číny, čo medzinárodnému spoločenstvu sťažilo pochopenie jej skutočných motívov.
Aby ľudská spoločnosť pretrvala a rozkvitala, musí nasledovať štandardy správania stanovené Stvoriteľom. Patrí medzi ne nutnosť zachovávať si vysoký morálny charakter, držať sa univerzálnych hodnôt a chrániť právo ľudí na vlastný majetok. Ekonomický rozvoj normálnej spoločnosti by mal byť podopretý zodpovedajúcimi morálnymi štandardmi.
Čínsky komunistický režim sa však vybral diametrálne odlišnou cestou. Vytvoril prudko rastúcu ekonomickú ohavnosť, ktorá podnecovala vážny morálny úpadok. ČKS láka ľudí ziskami, ovláda ich pomocou sily a podvádza ich lžami. Svoje démonické techniky doviedla takmer k úplnej dokonalosti. Základná podstata ČKS sa však nikdy nezmenila. Stratégiou ekonomickej angažovanosti strany je jednoducho použiť „výživu kapitalistického tela“ na posilnenie vlastného socialistického tela, na stabilizáciu svojej vlády a na uskutočnenie svojich cieľov. V skutočnosti nechce priniesť Číne naozajstnú prosperitu a silu.[1] Jej metódy neberú do úvahy základnú etiku a univerzálne hodnoty.
Motivácia zlého ducha na usporiadanie čínskeho „ekonomického zázraku“ je jednoduchá: Ekonomická sila dáva režimu ČKS presvedčivý vplyv, ktorý potrebuje na diktovanie svojich podmienok svetu. Účelom týchto opatrení nie je prospieť Číne alebo Číňanom, ale dosiahnuť, aby sa svet v rámci ekonomickej spolupráce a v medzinárodných záležitostiach spojil s ČKS. Dosahuje to tak, že ľudí povzbudzuje v uctievaní peňazí a bohatstva.
Komunistická strana vnútorne vládne prostredníctvom tyranie a najkrutejších prvkov kapitalistického systému. Odmeňuje zlo a trestá dobro, čím sa najhorší jednotlivci v spoločnosti stávajú tými najúspešnejšími. Pomocou svojej politiky posilňuje zlú stránku ľudskej povahy a používa ateizmus na vytvorenie stavu úplnej degenerácie, kedy ľudia nemajú žiadne morálne zábrany.
Pri pôsobení v zahraničí obhajuje ČKS ideológiu „socializmu s čínskymi charakteristikami“ a ponúka ako návnadu silné hospodárske stimuly, aby sa ľudia zo slobodného sveta prestali mať na pozore, opustili svoje morálne hodnoty a stali sa slepými voči ohromnému porušovaniu ľudských práv a prenasledovaniu náboženstiev. Mnoho politikov a korporácií zo západných krajín kvôli zisku zradilo svoje hodnoty a poddalo sa praktikám ČKS.
Po desiatky rokov západné krajiny zastávali politiku „dohovorov“, v nádeji, že ČKS prejde pokojnou transformáciou, ale hoci Čína skutočne prešla určitou povrchnou modernizáciou a „pozápadnením“, strana svoju zhubnú ideológiu a politický systém nikdy nezmenila. V posledných niekoľkých desaťročiach mali dohody s ČKS v zásade taký výsledok, že strana úspešne a nenásilne podkopala morálne záväzky Spojených štátov a skorumpovala verejnú mienku.
ČKS je v súčasnosti hlavnou zbraňou komunistického ducha, a teda najväčšou hrozbou pre slobodné spoločnosti po celom svete. Aj keď plány komunistickej strany na zriadenie svetovlády nebudú priamo úspešné, napriek tomu dosiahne svoj základný cieľ – rozšíriť jed komunizmu do všetkých kútov sveta, pozbaviť ľudí morálnych hodnôt a nechať ich podviesť tradíciu a nebesá. Dosahuje to tým, láka ľudí na ekonomické stimuly, manipuluje nimi pomocou finančných lákadiel, infiltruje sa do ich politických systémov, zastrašuje ich vojenskou silou a mätie ich svojou propagandou.
Tvárou v tvár tomuto veľkému nebezpečenstvu musíme pozorne preskúmať ambície, stratégiu a taktiku režimu ČKS.
Nemeniteľnou misiou komunizmu je neustále expanzia. ČKS sa neuspokojí s tým, že bude vládnuť iba Číňanom. Chce ovládať celý svet. Komunistická strana sa zo svojej podstaty stavia proti nebesiam, zemi a tradícii. Uchyľuje sa k násiliu, ktoré má za cieľ rozbiť „starý svet“, a so svojím predstieraným cieľom „oslobodenia celého ľudstva“ má strana v úmysle zničiť všetky štáty, národy a triedy.
Keďže však mala tradičná kultúra v spoločnosti hlboké korene, komunizmus si občas musel osvojiť pozvoľný a nepriamy prístup, aby ju odstránil. Stalin plánoval v Sovietskom zväze zaviesť „socializmus v jednej krajine“ a komunistická Čína si nedávno osvojila pojem „socializmus s čínskymi charakteristikami“.
Na rozdiel od politických strán v západných demokraciách, ktoré sa o moc delia alebo sa vo vládnutí striedajú, ČKS má nenapadnuteľnú autoritu. Stanovuje si svoje strategické ciele v rozsahu desaťročí, alebo dokonca aj stáročí. Niekoľko rokov po tom, čo sa strana v roku 1949 chopila moci, prišla so sloganom „predstihnúť Britániu a dohnať Ameriku“, ktorý predznamenal Veľký skok vpred. Neskôr sa strana kvôli nepriaznivým domácim i medzinárodným podmienkam držala po desaťročia v úzadí.
Po masakre na Námestí nebeského pokoja v roku 1989 bol čínsky režim medzinárodným spoločenstvom bojkotovaný. V reakcii na to strana vyhodnotila situáciu a dospela k záveru, že Spojeným štátom stále nie je schopná priamo konkurovať. Preto sa nepokúsila ujať sa vedenia na medzinárodnej scéne otvorene, ale rozhodla sa svoje silné stránky skrývať a hrať o čas. Nebolo to preto, že by ČKS zmenila svoje ciele, ale preto, že vo svojom boji o vytvorenie svetovej hegemónie prijímala rôzne stratégie na základe odlišných okolností v danej dobe. Možno povedať, že duch komunizmu použil starodávnu čínsku strategickú lesť „otvorene opravovať drevené cesty, a pritom tajne postupovať skrytou cestou Čchen-cchang“. Prvou komunistickou superveľmocou bol Sovietsky zväz. Jeho najdôležitejšou úlohou však bolo napomôcť vzostupu a upevňovaniu čínskeho komunistického režimu.
Od čias prvej svetovej vojny boli Spojené štáty najmocnejším štátom na svete a udržiavali medzinárodný poriadok. Každá krajina, ktorá by chcela toto usporiadanie zvrátiť, by musela najprv zvrhnúť Spojené štáty. Pokiaľ teda ide o celkové strategické úvahy ČKS, USA sa logicky stali jej hlavným nepriateľom. Tak tomu bolo po celé desaťročia a ČKS nikdy neustala s prípravami na konečný útok proti Spojeným štátom.
V knihe Storočný maratón: Tajná čínska stratégia, ako vystriedať Ameriku v pozícii globálnej superveľmoci (The Hundred-Year Marathon: China's Secret Strategy to Replace America as the Global SuperPower, napísal jej autor Michael Pillsbury, že Čína svoju dlhodobú stratégiu naplánovala až do roku 2049, teda až do stého výročia nástupu komunistickej strany v Číne k moci. Jej cieľom je rozvrátiť svetový ekonomický a politický poriadok vedený USA a nahradiť ho komunizmom.[2] Pillsbury poznamenáva, že v čínskom filme Tichý zápas, vyprodukovanom čínskou Univerzitou národnej obrany, je jasne zobrazená ambícia súťažiť so Spojenými štátmi: v procese, keď bude ČKS uskutočňovať svoju „veľkú úlohu“ svetovej nadvlády, „sa nevyhnutne bude neustále preťahovať a bojovať s hegemonickým systémom USA“, čo je „storočný zápas, ktorý nesmie byť ovplyvnený ľudskou vôľou“.
Arthur Waldron, profesor na Pensylvánskej univerzite a expert na Čínu, v roku 2004 na vypočutí v americkom Senáte uviedol, že čínska Ľudová oslobodzovacia armáda (ĽOA) je jedinou armádou na svete, ktorá sa špecializuje na antiamerické operácie.[3] ČKS navyše považuje Spojené štáty za priamy alebo nepriamy cieľ väčšiny svojich diplomatických vzťahov a medzinárodných aktivít.
V rámci svojho pokusu o ovládnutie sveta musela ČKS použiť komplexný prístup. Ideologicky sa snaží súťažiť so Spojenými štátmi a s ďalšími krajinami, v ktorých existuje sloboda a demokracia. Na vyplnenie technologickej medzery a zvýšenie svojej ekonomickej konkurencieschopnosti využíva nútené transfery technológií a krádeže duševného vlastníctva. Pomocou asymetrickej a „neobmedzenej vojny“ sa vojensky zapája do tichého súperenia so Spojenými štátmi na miestach ako je Juhočínske more. Takisto podporuje Severnú Kóreu, Irán a ďalšie zlovoľné režimy, aby sťažili situáciu Spojeným štátom a NATO.
Na poli diplomacie režim ČKS presadzuje svoje plány „periférnej stratégie“ a „Novej hodvábnej cesty“. V snahe vybudovať medzinárodnú koalíciu a sféru pod vedením Číny, a zároveň izolovať Spojené štáty, ČKS veľmi rýchlo rozširuje svoj medzinárodný vplyv do susedných krajín, ako aj do krajín v Európe, Afrike, Oceánii a Latinskej Amerike.
ČKS si na dosiahnutie týchto cieľov osvojila hneď niekoľko metód. V roku 2001 založila Šanghajskú organizáciu pre spoluprácu, v roku 2012 spoluprácu „16 + 1“ (teraz „17 + 1“) s krajinami strednej a východnej Európy a v roku 2015 Ázijskú infraštruktúrnu investičnú banku. Intenzívne spolupracuje ako súčasť ekonomického bloku piatich krajín BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) a dôrazne podporuje internacionalizáciu svojej meny. Snaží sa kontrolovať formulovanie priemyselných štandardov (napríklad tých, ktoré sa používajú pre navrhované mobilné siete 5G) a ovládať tiež verejný diskurz.
ČKS využila slobodu tlače v Spojených štátoch a ďalších západných krajinách na uskutočnenie operácií zjednoteného frontu, šírenie propagandy a špionáž. Toto je jej pokus o čo najväčšiu manipuláciu s USA a zavedenie zmeny zvnútra bez toho, aby sa zapojila do konvenčnej vojny.
Agenti ČKS podplácajú vládnych úradníkov USA, kongresmanov, diplomatov a armádnych dôstojníkov na dôchodku. Strana pomocou ekonomických stimulov vedie amerických vlastníkov firiem k lobovaniu za čínskych komunistov a k ovplyvňovaniu politiky USA voči Číne. Núti spoločnosti v oblasti špičkových technológií, aby spolupracovali s internetovou cenzúrou ČKS a jej „Veľkým firewallom“, núti alebo podpláca mnohých ľudí v zámorských čínskych komunitách, aby slúžili ako príslušníci jej piatej kolóny, infiltruje západné think-tanky a akademické pracoviská. Manipuluje tieto inštitúcie, aby vykonávali autocenzúru ohľadom citlivých tém, a tým ich de facto núti, aby si osvojili postoj komunistickej strany. Čínske spoločnosti, ktoré sú ovládané alebo ovplyvňované ČKS, tiež investovali značné prostriedky do Hollywoodu a zábavného priemyslu.
Aby ČKS zabrzdila a obmedzila Spojené štáty, rozvíja na jednej strane svoj vplyv v rôznych krajinách a na druhej strane buduje na americkej pôde skryté bašty, aby podkopala Spojené štáty zvnútra. Vytvorila rozsiahlu sieť agentov a posilnila rozkoly v americkej spoločnosti, čo predstavuje vážnu vnútornú hrozbu.
Než sa čínski komunisti chopili moci, opakovane chválili Spojené štáty za ich priateľstvo s Čínou a oceňovali americký demokratický systém. Potom, čo ČKS zaviedla svoj režim, okamžite využila utrpenie, ktoré Číňania zažili v modernej histórii, a túžbu Číňanov po silnom národe. ČKS sa označila za spasiteľa Číny prostredníctvom podnecovania nenávisti voči USA a iným cudzím národom.
Ideológia ČKS je založená na nenávisti. Vlastenectvo, ktoré propaguje, znamená nenávidieť Japonsko, nenávidieť Tchaj-wan, nenávidieť Tibeťanov, nenávidieť etnické menšiny v Sin-ťiangu, nenávidieť náboženských veriacich, nenávidieť disidentov, a čo je najdôležitejšie, nenávidieť Spojené štáty. Medzi Číňanmi sa hovorí: „Za malé problémy môže Japonsko, za veľké USA.“ Podnecovanie nenávisti voči zahraničným nepriateľom pomáha strane zmierňovať verejné pobúrenie počas domácich kríz.
ČKS však v skutočnosti na živote Číňanov nezáleží. Nezaujíma ju ani územná celistvosť Číny alebo udržateľný rozvoj čínskeho národa v dlhodobom meradle. ČKS prenasledovala svojich vlastných ľudí, zradila čínsku suverenitu, zničila čínsku morálku a tradičnú kultúru a podkopala budúcnosť Číny nesmierne zlomyseľným spôsobom.
Tým, že podnecuje nenávisť k iným krajinám, sa ČKS pred svojimi občanmi snaží po prvé vykresliť ako spasiteľ, aby legitimizovala svoje brutálne vládnutie. Po druhé, podporuje tým nacionalistické cítenie, čím odvádza pozornosť verejnosti v časoch krízy, a po tretie získava si podporu pre svoje expanzívne ambície a podlé plány v rámci „nápravy“ ponížení, ktoré Čína v modernej dobe zažila. Po štvrté, táto nenávisť vytvorí psychologické nastavenie potrebné pre prípadné budúce vojny.
V snahe nahradiť Ameriku a dominovať svetu používa ČKS mladých ľudí ako svoj nástroj tým, že ich indoktrinuje nenávisťou voči Spojeným štátom. Keď nastane správny čas, strana má v úmysle rôznymi spôsobmi využiť čínsku mládež na infiltráciu Spojených štátov a ich demokratických spojencov, aby sa zúčastnila na úplnom ozbrojenom konflikte, vedení neobmedzenej vojny, a ak by to bolo nutné, aj na to, aby sa obetovala v jadrovom holokauste.
Jasajúce reakcie väčšiny čínskej verejnosti po teroristických útokoch z 11. septembra ukázali, že ČKS dosiahla vo svojej propagande značný pokrok. Na hlavných čínskych politických a vojenských fórach sa môžeme zvyčajne stretnúť s myšlienkami typu „medzi Čínou a USA musí byť vojna“, čo je ďalší náznak toho, že sa ČKS podarilo vychovať ľudí k nenávisti voči Spojeným štátom. Jedná sa o dlhodobú, postupnú vojnovú mobilizáciu, ktorá je plánovaná a systematicky vykonávaná.
Nenávistná propaganda ČKS sa neobmedzuje iba na čínske hranice. V medzinárodnom meradle v rámci boja proti Spojeným štátom otvorene podporuje zločinné režimy a teroristické organizácie. Poskytuje im finančnú pomoc, zbrane a vybavenie, teoretickú prípravu, taktický výcvik aj verejnú podporu. ČKS riadi protiamerické globálne sily a je na čele osi národov stojacich proti USA.
Kým Spojené štáty v roku 2008 bojovali s hospodárskou krízou, Peking usporiadal najdrahšie olympijské hry v histórii. Režim odetý do kostýmu prosperity sa predral na medzinárodnú scénu. V tom čase americký výrobný priemysel upadal a krajina čelila hospodárskej kríze, ktorá sa svojou závažnosťou blížila obdobiu veľkej hospodárskej krízy. Tvárou v tvár týmto hospodárskym ťažkostiam požiadali USA Čínu o pomoc v podobe odkúpenia amerických dlhopisov. Čínske štátne médiá ihneď nato začali vo svojich článkoch vyhlasovať: „Amerika prežíva vďaka požičiavaniu peňazí od nás, Číňanov“, „S Amerikou to ide z kopca, Čína je schopná ju nahradiť“ a pod. Takéto titulky dominovali v prakticky všetkých čínskych médiách ovládaných stranou, a tieto myšlienky sa dokonca stali súčasťou všeobecnej mienky medzi západnými médiami a odborníkmi.
Spojené štáty začali po roku 2008 vykazovať známky úpadku v oblastiach ako sú ekonomické postavenie, vojenská sila a politická stabilita. Z ekonomického hľadiska vláda USA presadzovala univerzálnu zdravotnú starostlivosť, rozširovala sociálne dávky, ústrednou témou politiky sa stali otázky klímy a tradičný výrobný priemysel čelil rôznym obmedzeniam. Priemysel s obnoviteľnými energiami bol neustále porážaný produktmi vyrábanými v Číne a výroba v USA naďalej trpela. Neexistoval žiaden spôsob, akým by tieto prijaté opatrenia dokázali čeliť nezákonným obchodným praktikám ČĽR a jej masívnym krádežiam duševného vlastníctva.
S ohľadom na tieto trendy mnohí prijali tvrdenie, že Čína je na vzostupe a Amerika upadá. Americké vojenské výdavky začali klesať a Spojené štáty začali zaujímať slabý diplomatický postoj. Na americkom politickom fronte začala byť na vzostupe socialistická ideológia, demokratická politika sa stala prehliadkou politických šarvátok, a v dôsledku toho bolo fungovanie vlády často narušené. ČKS tento chaos porovnávala so svojím vlastným totalitným systémom, pričom samu seba popisovala ako víťaza tohto porovnania a zároveň sa vysmievala americkej demokracii.
Čína v roku 2010 predstihla Japonsko a stala sa druhou najväčšou ekonomikou na svete. Podľa štatistík Svetovej banky v roku 2014 mohla Čína svojim HDP prekonať Spojené štáty, ak by sa počítal na základe parity kúpnej sily.[4] Keď sa zdalo, že sa rovnováha síl medzi Čínou a USA mení, a veriac, že úpadok Spojených štátov je nezvratný, ČKS ukončila svoju starú stratégiu skrývania svojej sily a vyčkávania. Namiesto toho sa otvorene a priamo zamerala na svetový poriadok, v ktorého čele dovtedy stáli Spojené štáty. Oficiálne postoje ČKS, média a rôzni experti začali postupne a bez hanby hovoriť o expanzionistickom „Čínskom sne“.
Na svojom 18. národnom zjazde v roku 2012 prezentovala ČKS svoju predstavu o budovaní „komunity zdieľanej budúcnosti ľudstva“. V roku 2017 usporiadala Dialóg svetových politických strán, čo malo evokovať starodávny výjav, kedy nespočetné kráľovstvá prichádzajú vzdať hold čínskemu cisárskemu dvoru. ČKS začala verejne prezentovať svoju túžbu exportovať svoj komunistický „čínsky model“ do zvyšku sveta.
V rámci toho, čo nazýva „čínskym modelom“, „čínskym plánom“ alebo „čínskou múdrosťou“, chce ČKS vládnuť svetu a vytvoriť nový svetový poriadok. Strana sa na to pripravovala vo všetkých ohľadoch po celé desaťročia. Ak by bol tento nový svetový poriadok skutočne nastolený, vznikla by nová a ohromná os zla, protivník, ktorý by slobodný svet ohrozoval ešte viac ako Os Berlín-Rím-Tokio počas druhej svetovej vojny.
Peking v roku 2013 oficiálne predstavil iniciatívu „Novej Hodvábnej cesty“, známu tiež ako „Jeden pás, jedna cesta“. Čína má v pláne investovať bilióny dolárov do vybudovania kritickej infraštruktúry – ako sú prístavy, mosty, železnice a energetické zariadenia – v desiatkach krajín, s cieľom dostať ich pod čínsky vplyv. Je to najväčší investičný projekt v histórii.
„Jeden pás“ označuje „Hospodársky pás Hodvábnej cesty“, ktorý sa skladá z troch pozemných častí: z Číny cez strednú Ázii a Rusko až do Európy a k Baltskému moru, zo severozápadnej Číny cez strednú a západnú Ázii ku Perzskému zálivu a Stredomoriu, a z juhozápadnej Číny cez Indočínsky polostrov k Indickému oceánu.
„Jednou cestou“ označuje „Námornú Hodvábnu cestu 21. storočia“, ktorá zahŕňa dve cesty: prvá trasa by mala viesť z prístavov v Číne cez Melacký prieliv k Juhočínskemu moru a ďalej cez Indický oceán do Európy, druhá by mala mieriť k južnému Tichému oceánu.
Plány pozemného „Jedného pásu“ sa skladajú zo šiestich ekonomických koridorov:
1. Ekonomického koridoru Čína – Mongolsko – Rusko,
2. Nového euroázijského pozemného mosta,
3. Ekonomického koridoru Čína – stredná Ázia – západná Ázia,
4. Ekonomického koridoru Čína – Indočínsky poloostrov,
5. Čínsko-pakistanského ekonomického koridoru,
6. Ekonomického koridoru Bangladéš – Čína – India – Mjanmarsko
Nový euroázijský pozemný most má využiť železničné prepojenie medzi Čínou a Európou, napríklad z mesta I-wu do Madridu a z Wu-chanu do Hamburgu a Lyonu. Doprava z Číny do Európy po železnici trvá len niečo cez desať dní, zatiaľ čo po mori trvá zhruba mesiac. China Railway Express, ktoré jazdia po týchto železničných spojniciach, začali prevádzku v roku 2011 a stali sa dôležitou súčasťou iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“.
Čínsko-pakistanský ekonomický koridor je spoločným plánom oboch vlád. Zahŕňa diaľnicu spájajúcu Kašgar v čínskej provincii Sin-ťiang s pakistanským prístavom Gwadar pri Indickom oceáne. Čína v roku 2013 získala právo na prevádzkovanie prístavu, ktorý je pakistanskou bránou do Perzského zálivu a Arabského mora. Prístav v Gwadare zaberá kľúčové strategické miesto a spája Hormuzský prieliv, cez ktorý sa transportuje 40 % svetovej ropy, s Arabským morom.
Všeobecným rámcom „Námornej Hodvábnej cesty“ je vybudovanie niekoľkých strategických prístavov na získanie kontroly nad globálnou námornou dopravou. Vo finančne stabilných krajinách vstupujú čínske spoločnosti do majetkových účastí alebo spoločných podnikov. Vo finančne slabších krajinách ČĽR investuje veľké množstvo peňazí na miestnej úrovni a pokúša sa získať práva na prevádzkovanie ich prístavov.
V roku 2013 čínska spoločnosť China Merchants Port Holdings Co. Ltd. odkúpila 49 % akcií spoločnosti Terminal Link SAS vo Francúzsku. Týmto nákupom získala prevádzkové práva k pätnástim terminálom v ôsmich krajinách, rozprestierajúcich sa na štyroch kontinentoch, vrátane South Florida Container Terminal v Miami a Houston Terminal Link (teraz nazývaného Terminal Link Texas).[5]
Ďalšie prístavy a terminály pod čínskou kontrolou zahŕňajú prístavy v Antverpách a Zeebrugge v Belgicku, kontajnerový terminál Suezského prieplavu v Egypte, prístav Kumport (Ambarli) v Turecku, prístav Pireus v Grécku, terminál Pasir Panjang v Singapúre, terminál Euromax Rotterdam v Holandsku, nazývaný „brána Európy“, terminál druhej fázy v prístave Chalífa v Spojených arabských emirátoch, prístav Vado v Taliansku, Kuantanský prístav v Malajzii, prístav Džibutsko vo východnej Afrike a Panamský prieplav. Okrem investícií k získaniu kontroly nad strategickými miestami ČKS tiež využíva dlhové pasce vytvorené v rámci iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“. Napríklad Srí Lanka nemohla čínskym spoločnostiam splatiť svoj dlh, a tak v roku 2017 podpísala s čínskou spoločnosťou prenájom svojho prístavu Hambantota na 99 rokov.
ČKS v roku 2018 so zámerom zmeniť budúci vývoj internetovej infraštruktúry spustila „Digitálnu Hodvábnu cestu“. Digitálna Hodvábna cesta je považovaná za pokročilú fázu projektu „Jeden pás, jedna cesta“. Ide najmä o budovanie infraštruktúry optických vlákien, digitálnych informačných služieb, medzinárodnej telekomunikácie a elektronického obchodu. Do krajín združených v rámci iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ je exportovaný „Veľký čínsky Firewall“, ktorý filtruje internetovú prevádzku v Číne, a rovnako tak systémy hromadného sledovania, ktoré v Číne už fungujú nejaký čas. Mnoho krajín zapojených do iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ navyše nemá kompletný úverový systém. Cieľom ČKS je zaviesť do týchto krajín svoje systémy elektronického obchodovania a elektronických platobných služieb, ako je Alipay, a zároveň úplne zablokovať západnú konkurenciu.
Strategický dosah ČKS je zrejmý z jej investícií do globálnej infraštruktúry. Podľa správy denníka The New York Times z novembra 2018 už ČKS postavila alebo doteraz stavia viac ako štyridsať ropovodov a ďalšiu ropnú a plynovú infraštruktúru, viac ako dvesto mostov, ciest a železníc, takmer dvesto elektrární na jadrovú, paroplynovú a uhoľnú energiu, ako aj elektrárne na obnoviteľné zdroje a tiež niekoľko veľkých priehrad. V čase, keď táto kniha vyšla, investovala ČKS najmenej v 112 krajinách, z ktorých väčšina patrila do iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“.[6]
S rozvojom projektu „Jeden pás, jedna cesta“ rastie aj snaha ČKS nahradiť Spojené štáty na svetovej scéne. Agresívne propaguje jüan ako medzinárodnú menu a tiež svoj vlastný úverový systém. Čínske telekomunikačné siete (vrátane 5G), rovnako ako Čínou vybudované vysokorýchlostné železničné trate, sú v mnohých krajinách presadzované ako budúcnosť. Cieľom je nakoniec vytvoriť súbor štandardov, ktorý bude ovládaný ČKS a bude nezávislý na súčasných západných štandardoch.
V počiatočných štádiách iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ sa ČKS sústredila na susedné krajiny a dosiahla až do Európy. Veľmi rýchlo však rozšírila svoj dosah až do Afriky, Latinskej Ameriky, a dokonca aj k Severnému ľadovému oceánu, a pokryla tak celý svet. Námorná Hodvábna cesta pôvodne pozostávala iba z dvoch trás. Pre spojenie s Európou cez Severný ľadový oceán má však vzniknúť aj tretia trasa, Polárna Hodvábna cesta. Čína už pred iniciatívou „Jeden pás, jedna cesta“ investovala značné prostriedky do Afriky a Latinskej Ameriky. Tieto krajiny sú teraz súčasťou hlavnej štruktúry projektu „Jeden pás, jedna cesta“, čo ČKS umožnilo, aby na týchto kontinentoch rýchlejšie rozšírila svoj finančný a vojenský vplyv.
Počiatočným cieľom iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ bolo exportovať nadbytočné kapacity Číny a použiť ich na budovanie základnej infraštruktúry, ako sú železnice a diaľnice, v iných krajinách. Tieto krajiny sú bohaté na zdroje a energiu. Tým, že im ČKS pomáha budovať infraštruktúru, dosahuje dva sekundárne ciele. Jedným je otvorenie trás pre lacnú prepravu domácich výrobkov do Európy, druhým je zabezpečenie si strategických zdrojov z krajín, ktoré sú súčasťou iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“. ČKS nemá v úmysle krajinám, ktoré sú súčasťou Novej Hodvábnej cesty, pomáhať pri zakladaní vlastných výrobných odvetví, jej zámerom je zvýšiť vlastný vývoz – ČKS by iste nenapomáhala vytvárať konkurenciu pre svoju vlastnú výrobu.
Skutočnou ambíciou iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ je využiť ekonomickú silu ako predvoj na nastolenie kontroly nad finančnými a politickými štruktúrami iných krajín a transformovať ich na kolónie čínskeho režimu a pešiakov na globálnej scéne. Medzi vedľajšie produkty účasti na programoch iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ patrí import všetkých škodlivých aspektov komunizmu: korupcie, dlhov a totalitnej represie. Projekt je klamnou pascou, ktorá neprinesie účastníkom trvalú ekonomickú prosperitu.
Tieto riziká vyvolali poplach v mnohých krajinách, čo viedlo vlády týchto krajín k zastaveniu alebo obmedzeniu svojej účasti na projekte „Jeden pás, jedna cesta“. Dokonca aj Peking pri jednej príležitosti priznal, že by mal byť transparentnejší a mal by sa zamerať na nápravu často kritizovaných dlhových pascí. Plány ČKS však nemožno podceňovať. Zatiaľ čo západné podniky fungujú na princípoch zisku a v nestabilných podmienkach hostiteľských krajín nevydržia dlhšie ako niekoľko rokov, kalkulácie ČKS siahajú až do budúceho storočia. Môže tak dlhodobo tolerovať fungovanie v turbulentnom medzinárodnom prostredí bez ohľadu na okamžité straty.
To, čo chce ČKS docieliť, sú prokomunistické vlády, ktoré sa za ňu postavia v OSN a ďalších medzinárodných organizáciách. Chce sa stať lídrom Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky, v boji proti slobodnému svetu a nakoniec nahradiť Spojené štáty v pozícii svetovej mocnosti. Náklady nie sú pri uskutočňovaní týchto cieľov žiadnou veľkou vecou – strana môže napríklad prinútiť čínsky ľud, aby zaplatil investičné náklady, ktoré by súkromné západné podniky nikdy nedokázali zvládnuť. V tejto vojne o dobytie sveta nejde o to, aká silná je ČKS na papieri, ale o to, že má k dispozícii zdroje stoviek miliónov Číňanov, ktorých považuje za pešiakov, ktorých možno obetovať.
Bývalý hlavný stratég Bieleho domu Steve Bannon vyhlásil, že s iniciatívou „Jeden pás, jedna cesta“ čínsky režim úspešne integroval tézy Mackindera, Mahana a Spykmana pre ovládnutie sveta. Andrew Sheng z Ázijského globálneho inštitútu sa vo svojom článku, kde sa zamýšľal nad Bannonovým názorom, podelil o nasledujúcu úvahu:
Sir Halford Mackinder bol vplyvným britským geografom a historikom, ktorý v roku 1904 tvrdil: „Ktokoľvek ovláda Srdce krajiny („Heartland“, strednú Áziu), ovláda Svetový ostrov („World-Island“, Euráziu); ten, kto vládne Svetovému ostrovu, ovláda svet.“ Jeho americký súčasník Alfred Mahan, ktorý bol námorným historikom a ktorý utváral americkú stratégiu na získanie moci na mori, rozšíril logiku britskej námornej ríše spočívajúcej v ovládaní námorných ciest, kritických bodov a kanálov, aby tak mohla určovať pravidlá globálneho obchodu. Naproti tomu Nicholas John Spykman tvrdil, že Rimland (pobrežné krajiny obklopujúce Áziu) sú dôležitejšie ako Srdce krajiny, a teda: „Kto ovláda Rimland, vládne Eurázii; kto vládne Eurázii, vládne osudu sveta.“[7]
Tieto úvahy odrážajú rastúcu ostražitosť západného sveta voči ambíciám ČKS v projekte „Jeden pás, jedna cesta“.
Samozrejme ambície ČKS sa neobmedzujú len na rozsah iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“. Iniciatíva nie je zameraná len na získanie práv na pozemné trasy, námorné koridory a hlavné prístavy. ČKS chce využiť akékoľvek slabé miesta, nech sa nachádzajú kdekoľvek na svete. Mnohé krajiny v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike sú novými nezávislými štátmi, ktoré vznikli dekolonizáciou. Tieto oblasti zažili mocenské vákuum, ktoré podnietilo ČKS, aby si v nich vybudovala svoje základne. Krajiny, ktoré získali nezávislosť len nedávno a ktoré boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu a patrili medzi jeho východoeurópske satelity, mali oslabenú suverenitu, a stali sa tak pre režim ČKS ľahkým terčom. Ďalšie nestabilné krajiny, od ktorých sa západní investori zvyknú držať ďalej, tiež spadli do pasce ČKS. Malé krajiny, ostrovné krajiny a rozvojové krajiny rozprestierajúce sa na strategických územiach, sú všetky v centre pozornosti ČKS.
Dokonca aj niektoré štáty, ktoré boli kedysi pevne zakotvené v západnom demokratickom tábore, začali byť centrom záujmu ČKS potom, čo utrpeli ekonomické straty a zadlžili sa. ČKS chce geopoliticky postupne obkľúčiť Spojené štáty tým, že ovládne ekonomiky iných krajín. Cieľom je, aby bol americký vplyv v týchto krajinách marginalizovaný a nakoniec úplne odstránený, čím ČKS zavedie odlišný svetový poriadok založený na komunistickej hegemónii. Nejedná sa o nový prístup. Vychádza zo starej stratégie ČKS „okupácia vidieka na obkľúčenie miest“, ktorá jej dopomohla k víťazstvu počas čínskej občianskej vojny.
Stranícke think-tanky definujú „periférnu diplomaciu“ čínskeho režimu takto: „Čína pozdĺž svojej rozsiahlej pozemnej hranice susedí so štrnástimi krajinami, a cez more so šiestimi ďalšími susediacimi krajinami. Okrem toho má východným smerom ázijsko-tichomorskú oblasť a západným smerom Euráziu. To znamená, že radiálny rozsah širšieho susedstva Číny pokrýva dve tretiny medzinárodnej politiky, hospodárstva a bezpečnosti. Rámec periférnej diplomacie je teda viac než obyčajnou regionálnou stratégiou. ... Ide o skutočne veľkú stratégiu.“[8]
V júni 2017 mediálna spoločnosti Fairfax Media Ltd. a Australian Broadcasting Corp. v dokumentárnom filme s názvom Moc a vplyv: Tvrdá hrana Čínskej soft power (Power and Influence: The Hard Edge of China's Soft Power) zverejnili výsledky svojho päťmesačného vyšetrovania. Dokument svojim popisom rozsiahlej infiltrácie a vplyvu ČKS v austrálskej spoločnosti vyvolal obavy celého sveta.[9] O šesť mesiacov neskôr oznámil Sam Dastyari, člen austrálskej Labouristickej strany, že odstupuje z funkcie senátora. Dastyariho rezignácia nasledovala potom, čo bol obvinený, že prijal peniaze od čínskych obchodníkov s väzbami na ČKS výmenou za to, že verejne podporí Peking vo veci územných sporov v Juhočínskom mori. Jeho výroky ohľadom tejto kritickej otázky boli v rozpore s názormi Labouristickej strany.[10]
V júni 2017 aktualizovala austrálska spravodajská spoločnosť ABC News svoju správu odhaľujúcu politické dary od subjektov s väzbami na Čínu, ktoré mali ovplyvniť austrálsko-čínsku obchodnú politiku. V správe sa zmieňovali dary v hodnote 5,5 milióna dolárov od spoločností napojených na Čínu a od individuálnych darcov. Tieto dary boli určené na podporu volebných kampaní Liberálnej a Labouristickej strany v rokoch 2013 až 2015.[11] Austrálske médiá navyše v posledných rokoch podpísali zmluvy s čínskymi štátnymi médiami, v ktorých súhlasili s tým, že budú vysielať propagandu čínskych médií austrálskemu publiku.[12]
Kniha Tichá invázia: Čínsky vplyv v Austrálii (Silent Invasion: China's Influence in Australia) od autora Clivea Hamiltona z roku 2017, bola austrálskymi vydavateľmi trikrát odmietnutá kvôli strachu z odozvy čínskeho režimu. Nakoniec jeden vydavateľ po dlhom zvažovaní s jej vydaním súhlasil. Cenzúra vyvolala medzi Austrálčanmi všeobecné znepokojenie o vplyv Číny v ich krajine.[13]
Austrália v skutočnosti už v roku 2015 umožnila čínskej spoločnosti s úzkymi väzbami na Ľudovú oslobodeneckú armádu prenajať si prístav Darwin na 99 rokov. Strategický námorný prístav je dôležitou vojenskú lokalitou chrániacou oblasť pred útokmi zo severu. Bývalý námestník ministra zahraničia USA Richard Armitage vyhlásil, že je touto dohodou šokovaný a že Spojené štáty sú týmto vývojom znepokojené.[14]
Prečo Čína nasmerovala toľko úsilia do infiltrácie Austrálie? Akú to má pre ňu vojenskú strategickú hodnotu? Kľúčom je oslabenie spojenectva USA a Austrálie.[15] Vo svojej Bielej knihe o zahraničnej politike z roku 2017 austrálska vláda uviedla: „Spojené štáty boli po druhej svetovej vojne dominantnou mocnosťou v našej oblasti. Túto pozíciu však teraz preberá Čína.“[16] Podľa Malcolma Davisa, hlavného analytika Austrálskeho inštitútu pre strategickú politiku, sa Peking pokúša v austrálskej oblasti získať strategickú výhodu, aby dosiahol svoj konečný cieľ, ktorým je ukončenie austrálskeho spojenectva so Spojenými štátmi.[17]
Austrália je v rámci stratégie periférnej diplomacie testovacím miestom pre operácie soft-power.[18] Počiatky infiltrácie ČKS do Austrálie sa datujú do roku 2005, kedy Čou Wen-čung, vtedajší zástupca šéfa čínskeho ministerstva zahraničných vecí, dorazil do Canberry a informoval vyšších úradníkov čínskeho veľvyslanectva o novom diplomatickom prístupe ČKS. Uviedol, že prvotným cieľom zahrnutia Austrálie do širšej periférie Číny je zabezpečiť, aby Austrália v najbližších dvadsiatich rokoch slúžila ako dôveryhodná a stabilná základňa pre hospodársky rast Číny. Účastníci stretnutia mali hlbšie porozumieť tomu, ako by ČKS mohla široko uplatňovať svoj vplyv v Austrálii v oblastiach ekonomiky, politiky a kultúry.[19]
ČKS využíva svoju ekonomickú silu na to, aby Austráliu prinútila urobiť ústupky v rade vojenských otázok a záležitostí týkajúcich sa ľudských práv. Štandardný prístup, ktorý si ČKS osvojila na to, aby prinútila ostatných k spolupráci, je rozvíjať osobné vzťahy prostredníctvom ekonomických stimulov a súčasne vytvárať implicitnú hrozbu vydierania.[20]
Hamilton po rokoch vyšetrovania zistil, že „austrálske inštitúcie – od našich škôl, univerzít a profesijných združení po naše médiá, od baníctva, poľnohospodárstva a cestovného ruchu po strategické aktíva ako prístavy a elektrické siete, od našich miestnych samospráv a vlád jednotlivých štátov až po naše politické strany v Canberre – sú infiltrované a formované spletitým systémom vplyvu a kontroly, na ktorý dohliadajú úrady slúžiace ČKS.“[21]
Austrália od hospodárskej krízy v roku 2008 v praxi ukázala svoju ochotu slúžiť ako zásobovacia základňa ČKS, a to vďaka všeobecnej viere, že ČKS zachránila Austráliu z recesie. Hamilton verí, že dôvod, prečo môže byť infiltrácia a vplyv ČKS v Austrálii taký efektívny, je daný tým, že Austrálčania „boli zaslepení vierou, že iba Čína môže zaručiť našu ekonomickú prosperitu“, a pretože sa „neodvážia postaviť proti pekinskému šikanovaniu.“[22]
Napriek povedomiu o infiltrácii a vplyvu ČKS v západnej spoločnosti a najmä o infiltrácii a kontrole ČKS nad zámorskými čínskymi komunitami, si idealistickí západní obyvatelia pôvodne naivne predstavovali, že hlavným účelom stratégie strany je „negovať“ – to znamená umlčať hlasy kritikov a tých, ktorí majú odlišné politické názory. Hamilton však tvrdí, že za „negatívnymi“ operáciami sú „pozitívne“ ambície ČKS: využiť etnických čínskych prisťahovalcov k zmene štruktúry austrálskej spoločnosti a prinútiť západných obyvateľov k sympatizovaniu s ČKS, aby si tu Peking mohol vybudovať svoj vplyv. Týmto spôsobom by sa Austrália premenila na pomocníka ČKS v jej globálnom cieli stať sa ázijskou a následne globálnou superveľmocou.[23]
Podobne si ČKS prehlbuje svoj vplyv na Novom Zélande, ktorý je susedom Austrálie. Anne-Marie Bradyová, odborníčka na čínsku politiku pôsobiaca na University of Canterbury, vydala v roku 2017 správu s názvom Čarovné zbrane: Čínske politické záujmové aktivity za vlády Si Ťin-pchinga (Magic Weapons: China 's Political Influence Activities Under Xi Jinping), v ktorej odhaľuje, že niekoľko členov parlamentu Nového Zélandu, ktorí sa narodili v Číne, má úzke väzby s ČKS a že mnoho politikov bolo podplatených masívnymi politickými darmi od bohatých čínskych obchodníkov a organizácií jednotného frontu ČKS, ako sú napríklad čínske obchodné združenia na Novom Zélande.[24] Krátko potom, čo svoju správu zverejnila, sa jej niekto vlámal do kancelárie. Pred vlámaním dostala anonymný list, v ktorom sa jej niekto vyhrážal slovami „si ďalšia na rade“.[25]
Čína tiež aktívne lanári miestnych politikov Nového Zélandu. Napríklad členom novozélandských politických strán sa pri výletoch do Číny dostáva veľkolepého prijatia. Politikom na dôchodku sú ponúkané dobre platené pozície v čínskych podnikoch a ďalšie výhody, aby sa potom podriadili nariadeniam strany.[26]
Napriek svojej veľkosti majú malé tichomorské ostrovné krajiny rozhodujúcu strategickú hodnotu, pretože môžu slúžiť ako námorné základne. Aj keď je ich celková rozloha len 53 tisíc kilometrov štvorcových, ich výlučné ekonomické zóny na oceáne zaberajú 19 miliónov kilometrov štvorcových – čo je plocha šesťnásobku veľkosti výlučných ekonomických zón Číny. Rozvíjanie širších väzieb s tichomorskými ostrovnými národmi je verejne uznávanou súčasťou vojenskej stratégie ČKS.[27] V súčasnej dobe sú sféry vplyvu v tichomorskej oblasti rozdelené medzi USA, Japonsko, Nový Zéland, Austráliu a Francúzsko.
Aby mohla ČKS v Tichom oceáne rozvíjať svoje námorné ambície, musí najprv vybudovať dobré vzťahy s ostrovnými národmi a následne pomaly vytlačiť prítomnosť USA. ČKS vyvíja v oblasti aktivitu intenzívnejšie ako USA tým, že investuje nesmierne množstvo peňazí do infraštruktúrnych projektov v Melanézii, Mikronézii a Polynézii. Propaguje tamojší cestovný ruch a sprístupňuje platformy elektronického obchodovania.[28]
Arogantné správanie úradníkov čínskeho režimu po finančnej pomoci a investíciách z pevninskej Číny odráža skutočnú mentalitu ČKS, ktorá má tendenciu zaobchádzať s ľuďmi menších národov spôsobom, akým v rámci svojej totalitnej kontroly zaobchádza s Číňanmi. Od ČKS samozrejme nemožno očakávať, že bude dodržiavať medzinárodné predpisy a protokoly.
Na summite APEC, ktorý sa konal ku koncu roka 2018 v Papue-Novej Guinei, účastníkov šokovalo hrubé a necivilizované správanie čínskych úradníkov. Vysokopostavený úradník USA opísal správanie predstaviteľov čínskeho režimu ako „vyčíňajúcu diplomaciu“. Čínski úradníci miestami kričali a obviňovali pritom ostatné krajiny, že sa sprisahali proti Číne. Bez okolkov zastavili novinárov v kladení otázok účastníkom fóra medzi čínskym vodcom Si Ťin-pchingom a vodcami tichomorských ostrovných národov, pričom požadovali, aby sa všetci novinári odvolávali na tlačovú správu agentúry Xinhua. Aby zabránili uvedeniu vyhlásení odsudzujúcich nekalé obchodné správanie režimu ČKS do spoločného komuniké, čínski predstavitelia požadovali stretnutie s ministrom zahraničných vecí Papuy-Novej Guiney. Minister žiadosť odmietol z dôvodu zachovania nestrannosti.[29]
ČKS sa po rozpade Sovietskeho zväzu veľmi snažila o rozvoj a upevnenie svojich vzťahov s krajinami strednej Ázie, ako sú Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan. Cieľ stratégie ČKS v strednej Ázii možno pozorovať z niekoľkých uhlov. Po prvé je stredná Ázia nevyhnutnou pozemnou cestou v čínskej západnej expanzii a navyše budovaním infraštruktúry pre prepravu tovaru v rámci Číny a do zahraničia môže Čína rozšíriť svoje obchodné záujmy aj do strednej Ázie. Po druhé, Čína si kladie za cieľ zmocniť sa prírodných zdrojov, vrátane uhlia, ropy, plynu a drahých kovov, ktoré sú v týchto krajinách prítomné v hojnom množstve. Okrem toho tým, že ovládne krajiny strednej Ázie, ktoré sú geograficky a kultúrne blízke Sin-ťiangu, môže Čína sprísniť kontrolu nad etnickými menšinami, ktoré v Sin-ťiangu žijú.
ČKS sa v oblasti strednej Ázie stala najvplyvnejším hráčom. Bruselský think-tank International Crisis Group (Medzinárodná krízová skupina) vydal v roku 2013 správu, v ktorej uvádza, že Čína využíva sociálne nepokoje v strednej Ázii, aby sa vďaka tomu stala v tejto oblasti ekonomicky dominantnou mocnosťou. Peking vníma strednú Áziu ako svoju zásobáreň surovín a zdrojov a tiež ako odbytiská pre svoje lacné a nekvalitné výrobky.[30] ČKS takisto minula milióny amerických dolárov v rámci investícií a pomoci strednej Ázii v mene udržania stability v Sin-ťiangu.
Čínu so strednou Áziou úzko prepojila obrovská sieť diaľnic, železníc, letísk, komunikácií a ropovodov. Spoločnosť The China Road and Bridge Corporation a jej dodávatelia si v strednej Ázii vzali na starosť budovanie diaľnic, železníc a elektrického vedenia. Stavajú cesty na najnebezpečnejšom a najzložitejšom teréne a budujú nové cesty pre prepravu čínskeho tovaru do Európy a na Blízky východ, a tiež do prístavov v Pakistane a Iráne. Podľa čínskych štátom riadených médií došlo v rokoch 1992 až 2012, počas dvoch desaťročí diplomatických vzťahov, ku stonásobnému nárastu celkového objemu obchodu medzi Čínou a piatimi stredoázijskými krajinami.[31]
ČKS v strednej Ázii podporuje investície do veľkých štátnych infraštruktúrnych projektov financovaných z úverov. Niektorí odborníci si uvedomili, že takéto investície by mohli tvoriť základ nového medzinárodného poriadku, v ktorom by Čína hrala dominantnú úlohu. Z tohto pohľadu je pre ČKS stredná Ázie podobne ako Austrália ďalším testovacím miestom pre koncepčnú revolúciu v diplomatickej stratégii.[32]
Peking má tendenciu podporovať skorumpovaných autoritárskych vodcov stredoázijských krajín. Jeho neprehľadné investičné projekty sú považované za prínosné predovšetkým pre miestne elity. Správa Medzinárodnej krízovej skupiny uviedla, že každá zo stredoázijských vlád je slabá, skorumpovaná a zmieta sa v sociálnych a ekonomických nepokojoch.[33] Veľké infraštruktúrne projekty podporované Pekingom sú spojené nielen s masívnymi pôžičkami, ale zahŕňajú aj úradné oprávnenia a povolenia, ktoré sú založené na osobných záujmoch. To v týchto režimoch vedie ku vzniku korupcie alebo k jej zhoršeniu.
V Uzbekistane pôsobil ako prezident Islam Karimov, bývalý prvý tajomník Komunistickej strany Uzbeckej sovietskej socialistickej republiky v ZSSR. V prezidentskom úrade zotrval od vzniku nezávislosti Uzbekistanu v roku 1991 až do svojej smrti v roku 2016. V roku 2005 vládne sily potlačili protestujúcich v meste Andijan na východe krajiny, čo si vyžiadalo stovky mŕtvych. ČKS vystupovala ako spojenec Karimova a ako obvykle poskytla pevnú podporu režimu v Uzbekistane a v ďalších krajinách v tejto oblasti pri ich úsilí o zachovanie statusu quo.[34]
Krehké hospodárske štruktúry stredoázijských krajín v kombinácii s čínskymi masívnymi pôžičkami na výstavbu infraštruktúry spôsobujú, že tieto krajiny môžu veľmi ľahko upadnúť do čínskej dlhovej pasce. Turkménsko trpí vážnou hospodárskou krízou. V roku 2018 malo Turkménsko ročnú mieru inflácie presahujúcu 300 %, nezamestnanosť bola odhadovaná na viac ako 50 %, krajina trpela vážnym nedostatkom potravín a nekontrolovateľnou korupciou. Čína bola v roku 2018 jediným odberateľom turkménskeho plynu a zároveň najväčším veriteľom jeho zahraničného dlhu, ktorý predstavoval deväť miliárd amerických dolárov (približne 30 % turkménskeho HDP v roku 2018).[35] [36] Aby Turkménsko splatilo svoj dlh, nakoniec zrejme nebude mať inú možnosť ako poskytnúť Číne svoje ložiská zemného plynu – ktoré generujú 70 % celkových príjmov krajiny.[37]
Tadžikistan si v roku 2018 od Číny požičal viac ako 300 miliónov dolárov na výstavbu elektrárne. Ako protihodnotu previedol Tadžikistan na Čínu licenciu pre používanie svojej zlatej bane na čas, dokedy baňa vyprodukuje dostatok zlata na splatenie dlhu.[38]
V nebezpečí je takisto kirgizská ekonomika, keďže tamojšie rozsiahle infraštruktúrne projekty vedené Čínou spôsobili, že sa Kirgizsko tiež dostalo do dlhovej pasce. Krajina pravdepodobne na splatenie svojho dlhu poskytne časť svojich prírodných zdrojov. Kirgizsko tiež spolupracovalo s čínskymi komunikačnými spoločnosťami Huawei a ZTE na vybudovaní nástrojov digitálnej komunikácie s cieľom sprísniť vládnu kontrolu nad svojimi občanmi a zároveň ponechala Číne zadné dvierka, aby mohla svoj sledovací systém rozšíriť do týchto krajín.[39]
Peking využil po rozpade Sovietskeho zväzu mocenské vákuum a vstúpil aj do kazašského energetického sektora. Kazašské hospodárstvo závisí na produkcii ropy a príjmy z ropy sa používajú na nákup lacných čínskych produktov. Okrem ťažby ropy je priemyselný základ tohto národa krehký. S prílivom lacných čínskych výrobkov na kazašský trh sa jeho výrobný priemysel zrútil.[40]
Ďalším motívom pre expanziu ČKS v strednej Ázii je zakročenie proti ujgurským disidentom žijúcim v tejto oblasti. Čína je spolu s Ruskom vo vedení Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Táto aliancia môže v rámci svojich šiestich členských krajín požadovať vydanie podozrivých osôb. Členská krajina dokonca môže kvôli tomu, aby vykonala vyšetrovanie, poslať svojich vlastných pracovníkov do inej členskej krajiny. Týmto spôsobom môže ČKS rozšíriť svoje potláčanie Ujgurov v zahraničí a zatknúť ujgurských disidentov, ktorí sa uchýlili do okolitých krajín.[41]
Periférna stratégia komunistickej strany v prvom rade zahŕňa vytvorenie ekonomickej zadlženosti kľúčových štátov, ktoré potom používa ako základne pre dosiahnutie svojich strategických cieľov v celom regióne. Podľa think-tankov strany sú kľúčovými štátmi krajiny, ktoré majú značný vplyv v regióne, a ktoré je Peking schopný za pomoci svojich zdrojov ovládať. Tieto krajiny, pokiaľ ide o strategické záujmy, nemajú žiadne priame konflikty s ČKS a väčšinou nezdieľajú spoločné záujmy s USA.[42] Okrem vyššie spomenutej Austrálie, Kazachstanu a ďalších krajín, patria medzi kľúčové štáty pre čínsky režim Irán a Barma (Mjanmarsko).
Čína na Blízkom východe najviac investuje v Iráne, ktorý je významným producentom ropy v regióne, a od konca 70- tych rokov je v ideologickej opozícii voči Západu, čím sa pre ČKS stáva prirodzeným hospodárskym a vojenským partnerom. Peking udržuje úzke hospodárske a vojenské vzťahy s Iránom už od 80- tych rokov.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v roku 1991 odhalila, že ČKS vyvážala urán do Iránu a že Čína s Iránom podpísali v roku 1990 tajnú jadrovú dohodu.[43] V roku 2002, kedy bol odhalený iránsky projekt obohacovania uránu, sa západné ropné spoločnosti z tejto krajiny stiahli, čo poskytlo ČKS príležitosť ťažiť zo vzniknutej situácie a začať s Iránom rozvíjať užšie vzťahy.[44]
Objem bilaterálneho obchodu medzi ČĽR a Iránom v rokoch 1992 až 2011 napriek medzinárodným sankciám uvaleným na iránsky režim viac než stonásobne vzrástol.[45] Vďaka pomoci čínskeho režimu sa Iránu podarilo zvládnuť naň uvalenú medzinárodnú izoláciu a vyvinúť si široký arzenál balistických rakiet krátkeho až stredného doletu a protilodných striel s plochou dráhou letu. Čína tiež poskytla Iránu námorné míny a rýchle útočné člny, a takisto mu pomohla založiť tajný projekt vývoja chemických zbraní.[46]
Ďalším kľúčovým susedom, ktorý ČKS uprednostňuje, je Barma, ktorá sa môže pochváliť dlhým pobrežím poskytujúcim strategický prístup k Indickému oceánu. ČKS považuje otvorenie Čínsko-barmského kanála za strategický krok k minimalizácii závislosti na Melackom prielive.[47] Zlá povesť barmskej vojenskej vlády v oblasti ľudských práv spôsobila, že ju medzinárodné spoločenstvo izolovalo. Demokratické barmské hnutie z roku 1988 bolo nakoniec rozdrvené vojenskou silou. O rok neskôr tanky čínskej armády začali paľbu na prodemokratických demonštrantov na námestí Nebeského pokoja v Pekingu.
Obe autoritárske krajiny, ktoré medzinárodné spoločenstvo odsúdilo, našli vo svojom diplomatickom spojení určitú útechu, a dodnes sa tešia dobrým vzťahom. V októbri 1989 navštívil barmský vládca Than Šwei Čínu a obe strany podpísali dohody o obchode so zbraňami vo výške 1,4 miliardy dolárov. V 90. rokoch uzatvorili obe krajiny mnoho ďalších obchodných dohôd. Medzi vybavenie, ktoré ČKS predala Barme, patria bojové lietadlá, hliadkové lode, tanky a obrnené transportéry, protilietadlové zbrane a rakety. Vojenská, politická a ekonomická podpora ČKS sa tak stala pre mjanmarskú vojenskú juntu záchranným lanom v nepretržitom boji o prežitie.[48]
V roku 2013 Čína investovala päť miliárd dolárov do čínsko-barmského ropovodu a plynovodu, ktorý je údajne štvrtým najväčším strategickým ropným a plynovým potrubím vedúcim do Číny. Hoci sa to stretlo so silnou opozíciou verejnosti, s podporou ČKS začal v roku 2017 fungovať.[49] Medzi podobné investície patrí priehrada Myitsone (v súčasnosti pozastavená kvôli miestnej opozícii) a medená baňa Letpadaung. V roku 2017 predstavoval bilaterálny obchod medzi Čínou a Barmou 13,54 miliardy dolárov. ČKS v súčasnej dobe plánuje vytvorenie čínsko-barmského ekonomického koridoru so 70 % podielom na strane Číny. Do koridoru má byť zahrnutý hlbokomorský prístav pre obchodný prístup do Indického oceánu a priemyselný park Kyaukpyu Special Economic Zone.[50] [51]
Európa sa v studenej vojne ocitla v strede konfrontácie medzi slobodným svetom a komunistickým táborom. Spojené štáty a národy západnej Európy udržiavali úzke spojenectvo prostredníctvom Severoatlantickej aliancie (NATO). Aby vsadila klin medzi Európu a Spojené štáty, prijala ČKS ohľadom európskych krajín stratégiu „rozdeľuj a panuj“. Svoju stratégiu strana prispôsobila miestnym podmienkam a postupne tak prenikala do Európy a rozvíjala tu svoj vplyv. V posledných rokoch sa čoraz zreteľnejšie prejavujú rozdiely medzi Európou a USA v mnohých dôležitých otázkach. Svoj podiel na tom nesie ČKS.
Po finančnej kríze v roku 2008 ČKS využila skutočnosť, že slabšie európske ekonomiky naliehavo potrebovali zahraničné investície. Strana do týchto krajín napumpovala veľké objemy peňazí výmenou za kompromisy v otázkach, ako sú rešpektovanie medzinárodných zákonov a ľudské práva. ČKS použila túto metódu k vytvoreniu a rozšíreniu medzier medzi európskymi krajinami, aby následne zožala výhody. Medzi krajiny, na ktoré sa ČKS zamerala, patrí Grécko, Španielsko, Taliansko a Maďarsko.
Po kríze spojenej so štátnym dlhom v Grécku tu ČKS značne investovala a vymenila peniaze za politický vplyv. Využíva Grécko na vybudovanie si väčšieho vplyvu v Európe. ČKS v pomerne krátkom čase získala tridsaťpäťročnú koncesiu pre druhý a tretí kontajnerový terminál v prístave Pireus, najväčšom gréckom prístave, a prevzala hlavné prekladisko v tomto prístave.
V máji 2017 podpísali Čína a Grécko trojročný akčný plán týkajúci sa železníc, prístavov, výstavieb letiskových sietí, energetických sietí a investícií do elektrární.[52] Investície ČKS už zaznamenali politickú návratnosť. Od roku 2016 sa Grécko, člen Európskej únie, opakovane stavia proti návrhom únie, ktoré kritizujú politiku čínskeho režimu a jeho nedodržiavanie ľudských práv. V auguste 2017 sa v komentári zverejnenom denníkom The New York Times písalo: „Grécko prijalo návrhy Číny, svojho najhorlivejšieho a geopoliticky najambicióznejšieho nápadníka.“[53]
V roku 2012 režim ČKS zahájil rámcovú spoluprácu s krajinami strednej a východnej Európy v rámci projektu, ktorý v súčasnosti nesie názov „17 + 1“. Maďarsko bolo prvou krajinou, ktorá sa k iniciatíve pripojila, a prvou európskou krajinou, ktorá s Čínou podpísala dohodu „Jeden pás, jedna cesta“. V roku 2017 presiahol objem bilaterálneho obchodu medzi Čínou a Maďarskom 10 miliárd dolárov. Rovnako ako Grécko aj Maďarsko opakovane oponovalo kritike EÚ ohľadom porušovania ľudských práv ČKS. Prezident Českej republiky si najal bohatého čínskeho obchodníka, aby sa stal jeho osobným poradcom, a udržiava si odstup od dalajlámu.[54]
Medzi šestnástimi krajinami zahrnutými do projektu rámcovej spolupráce patrí jedenásť krajín do EÚ, päť krajín nie je členmi EÚ. Okrem toho majú mnohé z týchto krajín za sebou históriu komunistických vlád, z ktorých si zachovali veľa ideologických a organizačných prvkov. Prispôsobenie sa požiadavkám ČKS je pre postkomunistické elity týchto krajín do istej miery prirodzené.
V Európe je veľa malých krajín a pre každú jednotlivú krajinu je ťažké konkurovať ČKS. Strana to využila k individuálnemu vyjednávaniu s každou vládou zvlášť a zastrašuje tieto krajiny, aby mlčali o porušovaní ľudských práv v Číne a o jej zhubnej zahraničnej politike.
Najtypickejším príkladom je Nórsko. V roku 2010 udelil nórsky Nobelov výbor cenu väznenému čínskemu disidentovi. ČKS sa rýchlo pomstila tým, že vytvorila rôzne prekážky, ktoré zabránili Nórsku vo vývoze lososa do Číny, a spôsobila rôzne ďalšie ťažkosti. O šesť rokov neskôr sa vzťahy medzi oboma krajinami „normalizovali“, Nórsko sa však k otázkam ľudských práv v Číne prestalo vyjadrovať.[55]
Rastúci vplyv ČKS začali pociťovať aj tradičné západoeurópske mocnosti. Napríklad od roku 2010 výrazne vzrástli priame investície Číny v Nemecku. V roku 2019 bola Čína štvrtý rok po sebe najväčším nemeckým obchodným partnerom. V roku 2016 získali čínski investori ako aj investori z Honkongu 56 nemeckých spoločností, pričom investície dosiahli výšku 11 miliárd eur. Tieto fúzie a akvizície umožnili čínskym spoločnostiam rýchlo vstúpiť na nemecký trh a získať pokročilé západné technológie, značky a ďalšie aktíva.[56] Hooverov Inštitút, americký think-tank, tieto taktiky označil ako investičnú „zbraň“.[57]
Priemyselné mesto Duisburg v západnom Nemecku sa stalo európskym tranzitným miestom pre iniciatívu „Jeden pás, jedna cesta“. Osemdesiat percent vlakov z Číny prechádza cez Duisburg a až potom smerujú do ďalších európskych krajín. Starosta mesta Duisburg vyhlásil, že Duisburg sa stal „čínskym mestom“ v Nemecku.[58]
Pri rokovaní s Francúzskom ČKS už dlho používa stratégiu „transakčnej diplomacie“. Napríklad, keď v roku 1999 navštívil Francúzsko bývalý čínsky stranícky vodca Ťiang Ce-min, podpísal dohodu o nákupe viac ako 20 lietadiel Airbus v celkovej hodnote 15 miliárd frankov. Tento masívny predaj viedol francúzsku vládu k podpore vstupu Číny do Svetovej obchodnej organizácie.
Po masakre na námestí Nebeského pokoja sa Francúzsko stalo prvou západnou krajinou, ktorá s Čínou nadviazala komplexné strategické partnerstvo. Vtedajší francúzsky prezident bol prvým predstaviteľom západnej krajiny, ktorý sa na výročnej konferencii Komisie OSN pre ľudské práva v Ženeve postavil proti kritike Číny, ktorý sa dôrazne zasadzoval o zrušenie zbrojného embarga EÚ na Čínu a ktorý chválil ČKS.[59] Na konci 90. rokov 20. storočia a na začiatku 21. storočia navyše ČKS vo Francúzsku založila Čínsko-francúzske kultúrne roky, aby pod rúškom kultúrnej výmeny propagovala komunistickú ideológiu.[60]
Veľká Británia, tradične silná európska krajina a dôležitý spojenec USA, je tiež jedným z najhodnotnejších cieľov ČKS. 15. septembra 2016 britská vláda oficiálne schválila začatie výstavby jadrovej elektrárne Hinkley Point C v Somersete v juhozápadnom Anglicku. Britská vláda podnik financuje ako spoločný podnik s Čínou a francúzskym konzorciom.[61]
Projekt bol kritizovaný odborníkmi, vrátane inžinierov, fyzikov, environmentalistov, odborníkov na Čínu a obchodných analytikov, ktorí zdôrazňovali predovšetkým obrovské skryté nebezpečenstvo pre britskú národnú bezpečnosť. Nick Timothy, bývalý šéf štábu premiérky Theresy Mayovej, poukázal na to, že bezpečnostní experti „sa obávajú, že Číňania by mohli svoju rolu zneužiť na zabudovanie slabín do počítačového systému, čo by im umožnilo svojvoľne zastaviť výrobu energie v Británii“.[62]
Metódy, ktoré čínsky režim používa na rozšírenie svojho vplyvu v Európe, sú podobne ako v iných častiach sveta všadeprítomné a nespočetné. Patrí medzi ne získavanie európskych spoločností v oblasti špičkových technológií, ovládanie dôležitých prístavov, podplácanie politikov na dôchodku, aby chválili program ČKS, presviedčanie sinológov, aby spievali ódy na ČKS, prenikanie do univerzít, think-tankov a výskumných ústavov atď.[63] Stranou kontrolované anglické vydanie China Daily vytváralo každý mesiac jednu stránku China Watch pre zavedené britské noviny The Daily Telegraph. Stránka obsahovala články oslavujúce čínsky režim. Peking platil za uverejnenie stránky denníku Daily Telegraph až 750 000 libier ročne.[64]
Aktivity ČKS v Európe spôsobili medzi odborníkmi veľké obavy. Inštitút pre globálnu verejnú politiku a Mercatorov inštitút pre čínske štúdie zverejnili v roku 2018 výskumnú správu, v ktorej odhalili infiltračné aktivity ČKS v Európe. Uvádza sa v nej:
Čína ovláda komplexný a flexibilný súbor nástrojov na vytváranie vplyvu, od zjavných po skryté, ktoré uplatňuje primárne v troch oblastiach: politické a ekonomické elity, médiá a verejná mienka, a občianska spoločnosť a akademická obec. Čína pri rozširovaní svojho politického vplyvu využíva jednostrannú otvorenosť Európy. Kým Čína sa snaží prísne obmedzovať prístup zahraničných myšlienok, hráčov a kapitálu, európske brány sú na druhej strane doširoka otvorené.
Účinky tohto asymetrického politického vzťahu sa už v Európe začali prejavovať. Európske štáty majú stále väčšiu tendenciu prispôsobovať svoju politiku tak, aby vyhovovala „preventívnej poslušnosti“ a získali tak priazeň čínskej strany. Politické elity v Európskej únii (EÚ) a európskom susedstve začali prijímať čínsku rétoriku a záujmy, vrátane tých, ktoré sú v rozpore s národnými alebo európskymi záujmami. Jednota EÚ kvôli čínskej taktike rozdeľuj a panuj trpí, najmä pokiaľ ide o ochranu a podporu liberálnych hodnôt a ľudských práv. Peking tiež ťaží zo „služieb“ ochotných aktivistov medzi európskymi politickými a profesijnými triedami, ktorí radi propagujú čínske hodnoty a záujmy. Nielenže sa Čína snaží aktívne si budovať politický kapitál, existuje tu aj veľký vplyv na strane politických elít v členských štátoch EÚ, ktoré sa snažia prilákať čínske peniaze alebo dosiahnuť väčšie uznanie na globálnej úrovni.[65]
Okrem politickej, ekonomickej a kultúrnej infiltrácie v Európe sa ČKS tiež angažovala v rôznych formách špionáže. Francúzsky denník Le Figaro 22. októbra 2018 prostredníctvom exkluzívnej série zvláštnych správ odhalil rôzne špionážne aktivity ČKS vo Francúzsku. Zistil okrem iného, ako boli využívané webové stránky podnikových sociálnych sietí, najmä LinkedIn, k náboru Francúzov, aby poskytovali informácie čínskemu režimu za účelom infiltrovania sa do francúzskych politických, ekonomických a strategických štruktúr, a pre získanie zasväteného pohľadu v konkrétnych otázkach. Správa tiež uvádzala, že takéto prípady sú iba špičkou ľadovca špionážnych operácií ČKS vo Francúzsku.[66] Cieľom ČKS je získať veľké množstvo citlivých informácií o Francúzsku a jeho hospodárskych aktívach. Podobné špionážne aktivity prebiehali tiež v Nemecku.[67]
Po druhej svetovej vojne prešlo veľa afrických krajín dekolonizáciou a získalo nezávislosť. Kontinent postupne stratil záujem Západu a technológie a kapitál sa presúvali do Číny. ČKS, posilnená týmito zdrojmi, potom do Afrických krajín zasahovala, infiltrovala sa do ich politík, ekonomík a spoločností a neustále nahrádzala to, čo ustanovili západné zvrchované mocnosti.
Na jednej strane sa ČKS uchádzala o priazeň afrických štátov v mene podpory rozvoja týchto krajín a vytvorenia jednotného frontu proti USA a ďalším slobodným krajinám v OSN. Na druhej strane ČKS prostredníctvom hospodárskych úplatkov a vojenskej pomoci neúnavne manipulovala africkými vládami a opozičnými skupinami, kontrolovala záležitosti afrických krajín a vnucovala im komunistický čínsky model a jeho hodnoty.
ČKS kontrolovaná banka Export-Import Bank of China požičala africkým krajinám v rokoch 2001 až 2010 67,2 miliardy amerických dolárov. Na povrchu sa zdalo, že pôžičky so sebou na povrchu nenesú žiadne politické podmienky a úrokové sadzby za ne boli relatívne nízke. Keďže však zmluvy o pôžičke využívali ako záruku prírodné zdroje, ČKS v týchto krajinách v podstate získala práva na ťažbu obrovského množstva surovín.
Pôžička, ktorú v roku 2003 poskytla Export-Import Bank of China Angole, použila ako zábezpeku ropu. Následne došlo k situácii, ktorú popísali Serge Michel a Michel Beuret v knihe Čínske safari: Po stopách pekinskej expanzie v Afrike (China Safari: On the Trail of Beijing 's Expansion in Africa):
Číňania ťažia ropu, a potom ju na ceste do prístavu postaveného Číňanmi čerpajú do čínskeho plynovodu stráženého čínskymi bodyguardami, kde je naložená na čínske tankery smerujúce do Číny. Čínski robotníci stavajú cesty a mosty a gigantickú priehradu, kvôli ktorej boli vysídlené desiatky tisíc malých držiteľov pôdy, Číňania pestujú čínske potraviny, aby iní Číňania mohli jesť len čínsku zeleninu s vlastnými základnými potravinami, dovezenými z Číny. Čína si vyzbrojí vládu páchajúcu zločiny proti ľudskosti a Číňania potom túto vládu chránia a zastávajú sa jej v Bezpečnostnej rade OSN.[68]
V roku 2016 sa Čína stala najväčším obchodným partnerom Afriky a tiež jej najväčším priamym zahraničným investorom.[69] V Afrike bol model riadenia ČKS kritizovaný kvôli mnohým neduhom: nízkym mzdám, zlým pracovným podmienkam, nekvalitným výrobkom, „tofu stavbám“ (termín odkazujúci na zlé prevedenie budov v čínskej provincii S’-čchuan, ktoré v dôsledku zemetrasenia v roku 2008 viedlo k mnohým úmrtiam), znečisteniu životného prostredia, korupcii vládnych činiteľov a ďalším skorumpovaným praktikám. Čínske ťažobné operácie v Afrike sa tiež často stretávajú s protestmi miestnych obyvateľov.
Michael Sata, bývalý prezident Zambie, vyhlásil počas svojej prezidentskej kampane v roku 2007: „Chceme, aby Číňania odišli a aby sa vrátili starí koloniálni vládcovia. Aj keď tiež zneužívali naše prírodné zdroje, aspoň sa o nás dobre starali. Stavali školy, učili nás svoj jazyk a priniesli nám britskú civilizáciu. ... Západný kapitalizmus má aspoň ľudskú tvár; Číňania nás len vykorisťujú.“[70] V Zambii je čínsky vplyv všadeprítomný. Sata tak nemal inú možnosť, než sa s ČKS dohodnúť. Hneď ako získal moc, okamžite sa stretol s čínskym veľvyslancom a v roku 2013 navštívil Čínu.
Sudán bol jednou z prvých základní, ktoré ČKS v Afrike založila, a za posledných dvadsať rokov jej investície exponenciálne vzrástli. Okrem bohatých sudánskych zásob ropy bol pre plány ČKS nevyhnutný aj jej strategický prístav pri Červenom mori. V 90. rokoch, keď medzinárodné spoločenstvo izolovalo Sudán kvôli jeho podpore terorizmu a radikálneho islamu, využila to ČKS a rýchlo sa stala najväčším obchodným partnerom Sudánu a nakupovala väčšinu jeho exportu ropy.[71] Investícia ČKS pomohla totalitnému režimu Omara Hassana Ahmada al-Bašíra prežiť a rozvíjať sa napriek sankciám. Počas tohto obdobia Čínska ľudová oslobodenecká armáda od roku 2003 dokonca vyvážala zbrane do Sudánu, čím nepriamo umožnila genocídu v sudánskom Dárfúre.
V medzinárodnom spoločenstve hrala ČKS dvojakú úlohu: Zatiaľ čo Čína vyslala mierový tím do OSN, aby urovnal konflikt v Sudáne, Peking tiež otvorene pozval Bašíra do Číny, hoci ho hľadal Medzinárodný trestný súd pre zločiny proti ľudskosti. ČKS vyhlásila, že bez ohľadu na to, ako sa svet zmenil a bez ohľadu na situáciu v Sudáne, Čína bude vždy sudánskym priateľom.[72]
ČKS vynakladá značné úsilie na podporu rozvojových krajín. Fórum o spolupráci medzi Čínou a Afrikou (FOCAC) bolo založené v roku 2000 a jeho prvá konferencia ministrov sa konala v Pekingu. Počas tohto ustanovujúceho stretnutia vtedajší šéf ČKS Ťiang oznámil oddlženie chudobných afrických krajín vo výške 10 miliárd yuanov. V roku 2006, keď sa v Pekingu konal samit FOCAC, ČKS nielenže oznámila odpustenie dlhu pre štyridsaťštyri krajín, ale prisľúbila aj financovanie, pôžičky, štipendiá a rôzne pomocné projekty v hodnote 10 miliárd dolárov.[73] Počas samitu v roku 2015 v juhoafrickom Johannesburgu ČKS oznámila, že poskytne 60 miliárd dolárov na spoluprácu s africkými krajinami pri uskutočňovaní desiatich hlavných plánov spolupráce.[74] 28. augusta 2018 námestník ministra obchodu ČKS poznamenal, že „97 % výrobkov z tridsiatich troch najmenej rozvinutých afrických krajín má nulové clo.“[75] 3. septembra 2018, počas samitu v roku 2018, sa ČKS opäť zaviazala, že poskytne Afrike 60 miliárd dolárov pomoci bez viazanosti, bezúročné pôžičky a kapitál a investície pre špecifické projekty. ČKS zároveň prisľúbila, že africkým krajinám s diplomatickými vzťahmi s pevninskou Čínou zruší ich medzivládne dlhy, ktoré vypršali v roku 2018.[76]
Bývalý premiér Etiópie Meles Zanawi po vzore Číny vytvoril pre svoju krajinu päťročný plán. Organizácia a štruktúra vládnucej strany, Etiópskeho ľudového revolučného demokratického frontu (EPRDF), tiež niesla výraznú podobnosť s režimom ČKS. Anonymný zdroj v rámci čínskeho ministerstva zahraničia uviedol, že mnoho vysokých úradníkov z EPRDP išlo do Číny študovať a absolvovali výcvik, a že deti mnohých dôležitých úradníkov tiež išli do Číny za účelom štúdia. Ešte výraznejšie to bolo na ministerskej úrovni, kde prakticky každý úradník čítal Vybrané spisy Mao Ce-tunga.[77]
V marci 2013 na samite BRICS etiópsky premiér uviedol, že Čína je pre Etiópiu obchodným partnerom aj modelom rozvoja. Etiópia sa dnes nazýva africká „nová Čína“. Jej internetové monitorovanie a cenzúra, totalitný charakter jej vlády, jej mediálna kontrola a podobne sú odliate z rovnakej komunistickej formy ako čínska.[78] ČKS tiež usporiadala školenia zamerané na vedúcich predstaviteľov a vládnych úradníkov z iných afrických krajín.
Jün Sun, vedúca Čínskeho programu vo washingtonskom Stimsonovom centre, uviedla:
Organizovali tento druh politického školenia s troma cieľmi. Po prvé, ukázať, že režim ČKS je legitímny – pokúša sa povedať svetu, ako ČKS úspešne riadi Čínu a ako by sa tento úspech mohol použiť v rozvojových krajinách. Po druhé, ČKS sa snaží propagovať skúsenosti, ktoré mala Čína vo svojom vývoji, počas takzvanej „výmeny názorov o tom, ako riadiť krajinu“. Hoci ČKS výslovne „nevyváža revolúciu“, určite exportuje svoj ideologický prístup. Tretím cieľom bolo posilnenie výmeny medzi Čínou a Afrikou.[79]
Po niekoľkých desaťročiach intenzívnych snáh získala ČKS prostredníctvom obchodu kontrolu nad africkou ekonomikou. Využitím ekonomických stimulov podplatila veľa afrických vlád, takže dodržiavajú všetky pokyny Pekingu. Jeden odborník na čínsky režim vyhlásil: „Pokrok Číny za posledných štyridsať rokov preukázal, že Čína na dosiahnutie úspechu nemusí robiť to, čo robil Západ. ... Vplyv v Afrike je nad rámec toho, čo si dokážeme predstaviť.“[80]
Keďže je Latinská Amerika geograficky blízko k USA, historicky bola vo sfére vplyvu USA. Aj keď sa v Latinskej Amerike objavilo niekoľko socialistických režimov, keď v polovici dvadsiateho storočia príliv komunizmu zaplavil svet, tieto vplyvy nakoniec nepredstavovali významnú hrozbu pre úlohu Spojených štátov v tomto regióne.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa ČKS začala zameriavať na Latinskú Ameriku. Pod hlavičkou „spolupráce juh – juh“ sa začala infiltrovať do všetkých spoločenských oblastí v regióne a prenikala do oblastí ako ekonomika, obchod, armáda, diplomacia, kultúra a podobne. Vlády mnohých latinskoamerických krajín, ako sú Venezuela, Kuba, Ekvádor a Bolívia, už boli voči USA nepriateľské. ČKS to naplno využila a rozšírila svoj vplyv cez Tichý oceán, čím ešte viac prehĺbila napätie, ktoré tieto národy s USA majú a zapracovala na zvýšení ich protiamerického postoja.
Nie je prehnané povedať, že infiltrácia a vplyv ČKS v Latinskej Amerike ďaleko prekonali to, čo dosiahol Sovietsky zväz počas studenej vojny. Podporou socialistických a ľavicových režimov Latinskej Ameriky si ČKS položila základ pre dlhodobú konfrontáciu so Spojenými štátmi.
ČKS využila na rozšírenie svojho vplyvu v Latinskej Amerike v prvom rade zahraničný obchod a investície. Podľa správy amerického think-tanku Brookings Institution predstavovala hodnota čínskeho obchodu s Latinskou Amerikou v roku 2000 iba 12 miliárd dolárov, avšak do roku 2013 vzrástla na 260 miliárd, čo je viac než dvadsaťnásobný nárast. Pred rokom 2008 nepresiahli čínske úverové záväzky jednu miliardu dolárov, avšak v roku 2010 sa zvýšili na 37 miliárd.[81] V rokoch 2005 až 2016 sa Čína zaviazala požičať latinskoamerickým krajinám 141 miliárd dolárov. Dnes pôžičky z Číny prekročili úvery zo Svetovej banky a Inter-American Development Bank dohromady. ČKS tiež v roku 2015 sľúbila, že do roku 2025 poskytne Latinskej Amerike priame investície vo výške 250 miliárd dolárov a že obojstranný obchod medzi Čínou a Latinskou Amerikou dosiahne 500 miliárd dolárov.
Latinská Amerika je v súčasnosti po Ázii druhým najväčším investičným cieľom Číny.[82] Čína je hlavným obchodným partnerom troch najväčších ekonomík v Latinskej Amerike – Brazílie, Čile a Peru – a druhým najväčším pre Argentínu, Kostariku a Kubu. Vplyv Číny v Latinskej Amerike je zrejmý z výstavby diaľnice v Ekvádore, prístavných projektov v Paname a plánovaného položenia optického kábla vedúceho z Číny do Chile.[83]
ČKS v Latinskej Amerike už dlhú dobu rozmiestňuje svoje štátne spoločnosti, aby ju premenila na svoju zásobáreň zdrojov. Príkladom môže byť obrovská investícia firmy Baosteel v Brazílii a kontrola, ktorú má oceliarska spoločnosť Shougang nad železnými baňami v Peru. ČKS tiež prejavila veľký záujem o ekvádorskú a venezuelskú ropu a tiež venezuelské zlaté bane.
Vo vojenskej oblasti ČKS zintenzívnila svoju infiltráciu Latinskej Ameriky čo do rozsahu i hĺbky. Jordan Wilson, výskumný pracovník Americko-čínskej komisie pre skúmanie hospodárskej a bezpečnostnej situácie, zistil, že od polovice roku 2000 ČKS pokročila od predaja bežnej vojenskej techniky k predaju špičkovej vojenskej techniky a do roku 2010 dosiahla vývoz takmer 100 miliónov dolárov. Od roku 2000 ČKS podstatne zvýšila svoj vojenský vývoz do krajín Latinskej Ameriky. Príjemcami týchto predajov zbraní boli protiamerické režimy, najmä Venezuela. Zároveň došlo k nárastu vojenskej angažovanosti v oblastiach ako sú výmenné výcviky a spoločné vojenské cvičenia.[84]
ČKS s Latinskou Amerikou rýchlo rozvíja vzťahy v diplomatickej, ekonomickej, kultúrnej a vojenskej sfére. V nových požiadavkách uvedených v správe o obrane ČKS z roku 2015 bola „Čínska Ľudová oslobodenecká armáda špecificky poverená, aby sa aktívne zúčastnila ako regionálnej, tak medzinárodnej bezpečnostnej spolupráce a účinne chránila zámorské záujmy Číny.“
Vo sfére diplomacie sa niekoľko krajín z dôvodu stimulov a hrozieb zo strany ČKS rozhodlo prerušiť diplomatické styky s Čínskou republikou (Tchaj-wanom) a namiesto toho nadviazať úzke styky s komunistickou Čínskou ľudovou republikou. V júni 2017 Panama ukončila diplomatické vzťahy s Tchaj-wanom a vyhlásila, že teraz uznáva „len jednu Čínu“. Tri roky predtým začala ČKS aktívne plánovať investície do infraštruktúry v Paname, ako sú prístavy, železnice a diaľnice, pričom celková výška investícií dosiahla približne 24 miliárd amerických dolárov.[85] Čína už získala kontrolu nad oboma koncami Panamského prieplavu, ktorý má obrovský medzinárodný strategický význam.
ČKS tiež investovala takmer 30 miliárd amerických dolárov do salvádorského prístavu La Union. V júli 2018 americký veľvyslanec v Salvádore v salvádorských novinách El Diario De Hoy varoval, že čínske investície do La Unionu majú vojenský cieľ a zaslúžia si veľkú pozornosť.[86]
V oblasti kultúry zriadila ČKS v Latinskej Amerike a Karibiku tridsaťdeväť Konfuciových inštitútov a jedenásť Konfuciových tried, pričom celkový počet prihlásených študentov presiahol 50 000.[87] Konfuciove inštitúty boli pritom odborníkmi rozpoznané ako inštitúcie, ktoré ČKS využíva na špionáž a tiež na šírenie straníckej kultúry a ideológie pod rúškom tradičnej čínskej kultúry.
Expanzia a infiltrácia režimu ČKS do Latinskej Ameriky sa pre Spojené štáty stala vážnou hrozbou. Čína dokáže vtiahnuť latinskoamerické vlády do svojej sféry vplyvu a postaviť ich proti Spojeným štátom vďaka ponukám prístupu na čínsky trh, budovaniu závislosti na čínskych hospodárskych investíciách a vojenskej pomoci. Kanály, prístavy, železnice a komunikačné zariadenia, ktoré ČKS buduje, sú dôležitými nástrojmi, ktoré môže v budúcnosti použiť pre svoju expanziu a zriadenie svojej globálnej hegemónie.
S rozvojom čínskej vojenskej sily sa zvýšila jej agresia v oblastiach ako je Juhočínske more. V roku 2009 čínske plavidlá sledovali a obťažovali americkú prieskumnú loď (USNS Impeccable), keď v týchto vodách vykonávala rutinné operácie.[88] Podobný incident sa stal v medzinárodných vodách Žltého mora, keď sa čínske plavidlá opakovane dostali do vzdialenosti tridsať metrov od americkej lode USNS Victorious a prinútili ju vykonať nebezpečný náhly zastavovací manéver.[89] V septembri 2018 vykonala čínska vojnová loď agresívne manévre varujúce americký torpédoborec USS Decatur, aby opustil oblasť. Čínska loď sa priblížila do vzdialenosti štyridsať metrov od prednej časti Decaturu a prinútila americké plavidlo manévrovať, aby zabránilo zrážke.[90]
ČKS odhalila svoje vojenské ambície už dávno. Jej stratégiou je prejsť od pozemnej sily k námornej superveľmoci a nakoniec vytvoriť hegemóniu na zemi aj na mori. V roku 1980 sa pekinskou stratégiou stalo uskutočňovanie aktívnej obrany a jej hlavným zameraním bola obrana vlastných hraníc. V tom čase bola jej hlavným nepriateľom sovietska armáda. V roku 2013 sa pekinská obrana zmenila na aktívny útok za účelom rozšírenia svojej frontovej línie. Navrhla „strategický útok ako dôležitý typ aktívnej obrany“.[91]
Ministerstvo obrany USA vo svojej výročnej správe Kongresu v roku 2018 uviedlo:
Čínsky dôraz na more a zameranie na misie strážiace jej zámorské záujmy stále viac posúvajú ĽOA (Ľudovú oslobodeneckú armádu) za hranice Číny a jej bezprostredné periférie. Narastajúce zameranie čínskeho námorníctva – z „obrany pobrežných vôd“ až po kombináciu „obrany pobrežných vôd“ a „ochrany otvoreného mora“ – odráža rastúci záujem vrchného velenia o širší operačný dosah. Čínska vojenská stratégia a prebiehajúca reforma ĽOA odrážajú opustenie jej historicky pozemne orientovanej mentality. Podobne doktrinálne zmienky o „prednej obrane“, ktorá by presunula potenciálne konflikty ďaleko od čínskeho územia, naznačujú, že si stratégovia ĽOA predstavujú čoraz globálnejšiu rolu.[92]
Čína vybudovala ostrovy a militarizované útesové ostrovy v Juhočínskom mori a vybavila ich letiskami, pobrežnými lietadlami a raketami. Vybavila tri strategicky dôležité ostrovčeky, konkrétne Fiery Cross Reef, Subi Reef a Mischief Reef, protilodnými riadenými strelami, raketami zem-vzduch a letiskami. Ostrovy v podstate slúžia ako stacionárne lietadlové lode, ktoré je možné použiť v prípade vojenských konfliktov. Na strategickej úrovni je námorníctvo ĽOA schopné prekonať hranice ostrovného reťazca, ktorý sa tiahne od Kurilských ostrovov na severe k ostrovom Taiwan a Borneo na juhu, čo mu dáva schopnosť bojovať na otvorenom oceáne.
Lawrence Sellin, plukovník americkej armády vo výslužbe a vojenský komentátor, v roku 2018 uviedol: „Čína sa teraz pokúša rozšíriť svoj medzinárodný vplyv nad rámec Juhočínskeho mora tým, že vytvorí podobný rámec dominancie v severnom Indickom oceáne. Pokiaľ by jej bolo umožnené toto prepojenie dokončiť, Čína by mohla byť v neprekonateľnej pozícii, v ktorej by mohla uplatňovať autoritu zhruba nad polovicou celosvetového HDP.“[93]
Dominancia na Juhočínskom mori nie je len otázkou teritória, ale globálnej stratégie. Každý rok sa po Juhočínskom mori presúva tovar v hodnote takmer päť biliónov dolárov.[94] V prípade Číny začína jej Námorná Hodvábna cesta na Juhočínskom mori a odhaduje sa, že po mori bude putovať až 80 % čínskeho dovozu ropy.[95] Mierové operácie v Juhočínskom mori po druhej svetovej vojne pripadli Spojeným štátom a jeho spojencom. To predstavuje pre čínsky režim vážnu hrozbu.
M. Taylor Fravel, docent politológie na Technologickom inštitúte v Massachusetts, poukázal na to, že od roku 1949 sa Čína zapojila do dvadsiatich troch územných sporov so svojimi susedmi. K urovnaniu došlo v sedemnástich z nich. V pätnástich z týchto urovnaní Peking ponúkol ohľadom prideľovania sporného územia značné kompromisy. Pokiaľ však ide o problémy v Juhočínskom mori, od 50. rokov 20. storočia, aj keď bolo čínske námorníctvo z vojenského hľadiska zanedbateľné, zaujalo nekompromisný postoj a požadovalo nespochybniteľnú zvrchovanosť nad týmto regiónom. Čína nikdy nepoužila takú absolutistickú rétoriku pri iných územných sporoch.
Pre nekompromisný postoj Číny v otázkach Juhočínskeho mora zmienil Fravel niekoľko dôvodov. „Čína považuje pobrežné ostrovy, ako napríklad [Spratlyove ostrovy], za strategické. Z týchto ostrovov môže uplatňovať jurisdikciu nad priľahlými vodami, ktoré by mohli obsahovať významné prírodné zdroje, a dokonca aj jurisdikciu nad niektorými činnosťami zahraničných námorných plavidiel,“ uviedol. „Výbežky v Juhočínskom mori možno tiež prebudovať na predsunuté základne pre vysielanie vojenských síl. ... Mohli by byť tiež užitočné pre čínske ponorkové loďstvo tým, že by bránili iným štátom sledovať čínske ponorky snažiace sa vstúpiť do západného Tichomoria z Juhočínskeho mora.“[96]
Agresívne a expanzívne aktivity čínskeho režimu v Juhočínskom mori, a najmä kroky, ktoré režim v posledných rokoch podnikol k zmene statusu quo, rozvírili vojenské napätie v širšej oblasti. „Japonsko samozrejme zvrátilo dekádu svojich klesajúcich vojenských výdavkov, zatiaľ čo India obnovila svoje pozastavené plány k modernizácii námorníctva,“ uviedol politológ a publicista Brahma Chellaney v roku 2018.[97] Čína pod rúškom bezpečného priechodu pre energiu a nákladnú dopravu kryla svoje snahy o aktívnu expanziu v Juhočínskom mori a vychýlila tak rovnováhu síl v regióne a zvýšila pravdepodobnosť vojenského konfliktu. Geológ Scott Montgomery, pôsobiaci na Univerzite vo Washingtone, poukázal na to, že „čínske vnímanie Juhočínskeho mora ako bezpečnostného problému viedlo k narušeniu bezpečnosti v regióne“.[98] Západní experti sa domnievajú, že čínski armádni predstavitelia premýšľajú, ako rozšíriť moc ešte ďalej do zahraničia. Čínska ľudová oslobodenecká armáda zriadila v roku 2017 svoju prvú zámorskú vojenskú základňu v Džibutsku na Somálskom polostrove.[99]
Podľa správy Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (International Institute for Strategic Studies) z roku 2019 si režim ČKS udržuje najväčšiu armádu na svete s dvoma miliónmi aktívneho personálu.[100] ĽOA tiež oplýva najväčšou pozemnou silou na svete, najväčším počtom vojnových lodí, treťou najväčšou námornou tonážou a masívnym letectvom. Je schopná jadrových útokov prostredníctvom medzikontinentálnych balistických rakiet, ponorkových balistických rakiet a strategických bombardérov.
Vojenská expanzia ČKS sa neobmedzuje len na tradičné rozdelenie zem, more, vzduch; napreduje tiež v oblastiach vesmíru a elektromagnetického boja.
Čínsky režim sa tiež chváli svojím ozbrojeným policajným personálom v počte 1,7 milióna, ktorý je pod jednotným vedením Ústrednej vojenskej komisie ČKS, a veľkým množstvom rezervných jednotiek a milícií. Vojenská doktrína strany vždy zdôrazňovala dôležitosť „ľudovej vojny“. ČKS môže v totalitnom systéme rýchlo presunúť všetky dostupné zdroje na vojenské účely. To znamená, že ČKS má k dispozícii skupinu viac ako miliardy ľudí – vrátane Číňanov žijúcich v zahraničí – z ktorých môže povolať obrovský počet civilistov do armády. V roku 2017 prijala ČĽR „zákon o národnej špionáži“, podľa ktorého musia byť všetci čínski občania, či už doma alebo v zahraničí, nápomocní komunistickej strane.
HDP Číny sa medzi rokmi 1997 a 2007 rapídne zvýšil. Pozemné sily ĽOA majú teraz tisíce moderných hlavných bojových tankov. Námorníctvo ĽOA má vo svojej flotile dve lietadlové lode a buduje ďalšie. Deväťdesiat percent bojových lietadiel vzdušných síl ĽOA je štvrtej generácie a ČKS začala zavádzať stíhačky piatej generácie.
Začiatkom roku 2017 Čína oznámila zvýšenie svojho ročného vojenského rozpočtu po očistení o infláciu o 6,5 % na 154,3 miliárd dolárov. Analýza údajov z rokov 2008 až 2017 naznačuje, že oficiálny pekinský vojenský rozpočet vzrástol v uvedenom období v priemere o 8 %, po zarátaní inflácie.[101] Pozorovatelia odhadujú, že skutočné vojenské výdavky ČKS sú dvakrát vyššie, než sa oficiálne uvádza. Okrem toho sa vojenská sila režimu plne neodráža vo vojenských výdavkoch, pretože jej skutočné vojenské výdavky sú vyššie ako uvádzané, a ČKS si môže podľa svojho uváženia vyžiadať veľa civilných zdrojov a pracovných síl. Celý priemyselný systém môže slúžiť potrebám vojny, čo znamená, že skutočné vojenské schopnosti ďaleko prekračujú oficiálne dáta a bežné odhady.
ČKS využíva širokú škálu špionáže, aby dobehla Spojené štáty v oblasti technológií. Podľa niektorých odhadov viac ako 90 % nedávnej hackerskej špionáže proti Spojeným štátom pochádza z Číny. Siete ČKS infiltrujú veľké americké spoločnosti a armádu a zameriavajú sa na krádeže technológií a vedomostí, ktoré Číňania sami nemôžu rozvíjať.[102]
ČKS vybudovala globálny systém pozostávajúci z viac ako tridsiatich navigačných satelitov Beidou (Veľký voz) s globálnymi schopnosťami vojenskej GPS. Okrem toho ĽOA využíva čoraz pokročilejšie vojenské drony. Na leteckej prehliadke v Ču-chaj v roku 2018 zaujal pozornosť vojenských expertov dron CH-7 Rainbow. Séria dronov Rainbow je ukážkou toho, že Čína po technologickej stránke dohnala vývoj ozbrojených dronov. Veľké množstvo predchádzajúcich dronov CH-4 Rainbow prevzali vojenské trhy v Jordánsku, Iraku, Turkménsku a Pakistane, krajinách, ktoré nemohli nakupovať ozbrojené drony od Spojených štátov.[103] Najnovší CH-7 Rainbow je v niektorých ohľadoch vybavený rovnako dobre ako X-47B, ktorý patrí medzi tie najlepšie, ktoré Spojené štáty majú k dispozícii.[104] Video prehrávané na leteckej show simulovalo drony bojujúce proti nepriateľovi, ktorým bola očividne americká armáda.[105] Malé rozmery týchto dronov umožňujú, aby boli vypustené z rozličných druhov platforiem, vrátane civilných plavidiel, čo môže ČKS poskytnúť výhodu nad Tchaj-wanom pri potenciálnom konflikte.[106] Veľké množstvo leteckých dronov môže vytvárať zoskupenia pod kontrolou satelitov a umelej inteligencie, vďaka čomu môžu poslúžiť v regionálnych a asymetrických konfliktoch.
Čínske stealth stíhačky J-20, ktoré boli tiež predstavené na leteckej prehliadke v Ču-chaj, pripomínajú americký F-22, zatiaľ čo čínsky J-31 sa zdá byť napodobeninou modelu F-35. Hoci obranný systém ČĽR stále v mnohých ohľadoch za americkou armádou zaostáva, Čína zmazáva rozdiely vyvíjaním moderných prúdových stíhačiek.
Pokiaľ ide o taktiku, ĽOA sa zameriava na asymetrické schopnosti: asymetrickú vojnu, asymetrickú stratégiu a asymetrické zbrane.[107] Admirál Philip Davidson, veliteľ indo-tichomorského velenia, označil Čínu za „rovnocenného konkurenta“. Čína sa podľa neho nesnaží prispôsobiť americkej palebnej sile v pomere jedna ku jednej; skôr sa snaží Spojené štáty dohnať budovaním kritických asymetrických schopností, vrátane použitia protilietadlových rakiet a schopností v podmorskej vojne. Varoval, že „neexistuje žiadna záruka, že by Spojené štáty prípadný budúci konflikt s Čínou vyhrali“.[108]
Jednou z týchto asymetrických zbraní je protilodná balistická raketa Dongfeng 21D. Obvykle sú balistické rakety používané na nesenie nukleárnych hlavíc do statických cieľov, ako sú mestá a vojenské základne, ale Dongfeng 21D je unikátnou zbraňou, ktorá je zamýšľaná na použitie proti americkým bojovým zoskupeniam lietadlových lodí na mori. ČKS tiež nasledovala stratégiu z éry sovietskej studenej vojny, kedy rozmiestnila veľký počet riadených striel, aby vykompenzovala americkú námornú prevahu. V roku 2018 ĽOA verejne vystavila pozemnú nadzvukovú protilodnú raketu YJ-12B, známu ako „zabijak lietadlových lodí“. V západnom Tichomorí vytýčila 550-kilometrovú „zónu smrti“, v ktorej budú skupiny amerických lietadlových lodí vystavené ultra-nízkoletovým plošným úderom.
ĽOA, ktorá je vybavená raketami typu Dongfeng 21D alebo YJ-12, sa nemusí vyrovnavať americkému námorníctvu svojou silou jedna ku jednej – napríklad počtom lietadlových lodí – aby bola schopná zabrániť USA v prístupe do západného Tichomoria.
Po rýchlom rozšírení svojej vojenskej moci sa ČĽR stala obrovským vývozcom zbraní do krajín ovládaných autoritárskymi režimami, ako sú Severná Kórea a Irán. Na jednej strane je jej cieľom rozšíriť svoje vojenské spojenectvá, na druhej strane chce rozptýliť americkú vojenskú moc a postaviť sa proti nej. Režim ČKS šíri a podporuje protiamerickú nenávisť, čím má zhodné ciele s ďalšími protiamerickými režimami.
Vedenie ČKS zároveň obhajuje teroristické vojenské teórie, ako je vyššie uvedená neobmedzená vojna. Obhajuje nutnosť vojny tvrdením, že „vojna je na dohľad; je to miesto zrodenia ,čínskeho storočia‘“. Legalizuje násilie a teror frázami typu „smrť je v histórii hybnou silou pokroku“. Odôvodňuje agresiu slovami „bez práva na vojnu neexistuje právo na rozvoj“ a „rozvoj jednej krajiny predstavuje hrozbu pre druhú – toto je všeobecné pravidlo svetových dejín“.[109]
Ču Čcheng-chu, významný generál a dekan na fakulte obrany Národnej univerzity obrany ČĽR, v roku 2005 verejne vyhlásil, že ak Spojené štáty zasiahnu do vojny v oblasti Tchajwanského prielivu, Čína preventívne použije jadrové zbrane na zničenie stoviek miest v Spojených štátoch, aj keby celá Čína na východ od Si’anu (mesto ležiace na západnom okraji tradičných hraníc Číny) bola v dôsledku toho zničená.[110] Čuové vyhlásenia boli hlavne sondou reakcií medzinárodného spoločenstva.
Je dôležité si uvedomiť, že vojenské stratégie ČKS sú vždy podriadené jej politickým potrebám a že vojenské ambície režimu sú len malou časťou jej celkových plánov na nastolenie komunistickej hegemónie na celej planéte.[111]
Pri realizácii svojich globálnych ambícií Čínska komunistická strana neuznáva žiadne morálne obmedzenia a nedodržiava žiadne zákony. Ako sa píše v Deviatich komentároch ku komunistickej strane, história založenia ČKS je procesom postupného zdokonaľovania zla, ktoré sa objavovalo počas histórie, ako v Číne, tak po celom svete. Medzi deväť zdedených rysov strany patrí „zlo, klamstvo, provokácie, využívanie spodiny spoločnosti k rozdúchavaniu násilia, špionáž, lúpež, bojovanie, odstraňovanie a ovládanie“.[112] Tieto rysy sú vzhľadom ku globálnej expanzii ČKS všadeprítomné a strana neustále vylepšuje a posilňuje svoje techniky a ich zhubnosť. Neobmedzená vojna ČKS je koncentrovaným vyjadrením týchto zlých vlastností a je dôležitou súčasťou jej úspechu.
Myšlienka neobmedzenej vojny bola oddávna súčasťou vojenských praktík ČKS. Avšak termín „neobmedzená vojna“ prvýkrát oficiálne použili dvaja čínski plukovníci vo svojej rovnomennej knihe až v roku 1999. Ako názov napovedá, neobmedzená vojna má tieto vlastnosti: „[Je to] vojna presahujúca všetky hranice a limity, ... núti nepriateľa prijať naše záujmy všetkými prostriedkami, vrátane metód násilných aj nenásilných, vojenských aj nevojenských, zabíjania aj nezabíjania. ... Prostriedky sú komplexné, informácie sú všadeprítomné, bojové pole je všade ... prekračujú sa všetky politické, historické, kultúrne a morálne obmedzenia.“
Neobmedzená vojna znamená, že „všetky zbrane a technológie môžu byť použité podľa ľubovôle. Znamená to, že sú porušené všetky hranice medzi svetom vojnovým aj nevojnovým, vojenským aj nevojenským“. Využívajú sa metódy, ktoré sa dotýkajú celých národov a sfér činností. Financie, obchod, médiá, medzinárodné právo, vesmír a ďalšie sú všetko potenciálnymi bojiskami. Medzi zbrane patrí hackerstvo, terorizmus, biochemická, ekologická, atómová a elektronická vojna, obchodovanie s drogami, spravodajské služby, pašovanie drog, psychologické a ideologické vojny, sankcie atď.[113]
Autori Neobmedzenej vojny veria, že „zovšeobecnenie vojny“ je nevyhnutným smerovaním budúcnosti a že každá oblasť musí byť militarizovaná. Domnievajú sa, že využitie veľkého počtu nevojenského personálu je kľúčom k neobmedzenej vojne a že vláda sa musí rýchlo pripraviť na boj vo všetkých neviditeľných vojnových oblastiach.[114]
Mnoho ľudí metaforicky označuje rôzne profesionálne alebo sociálne prostredia za „bojiská“, ale ČKS to berie doslova. Všetky oblasti sú bojiskom, pretože ČKS je neustále vo vojnovom stave a každý je bojovníkom. Všetky konflikty sa považujú za boj na život a na smrť. Mierne problémy sa zveličujú a vydávajú za principiálne alebo ideologické otázky, a celá krajina sa mobilizuje, akoby bola v stave aktívnej vojny, aby sa splnili ciele ČKS.
V 40- tych rokoch, počas čínskej občianskej vojny, využila ČKS ekonomickú vojnu, aby poškodila hospodárstvo nacionalistickej vlády (Kuomintang, KMT) Čínskej republiky a privodila jej kolaps. ČKS použila špionáž na získanie vojenských plánov KMT ešte predtým, než ich dostali samotné vojská KMT. ČKS tieto taktiky neobmedzenej vojny používa dodnes, a to v ešte väčšom a širšom meradle. Práve kvôli tejto neobmedzenej vojne, ktorá porušuje všetky konvenčné pravidlá a morálne obmedzenia, väčšina obyvateľov, vlád a spoločností na Západe nie je schopná porozumieť ČKS, nieto sa jej postaviť.
Aby ČKS dosiahla svoje ciele, realizuje v mnohých oblastiach zdanlivo všedné činnosti:
Exportuje stranícku kultúru a lži do sveta prostredníctvom zahraničnej propagandyOvláda globálne médiá a vedie ideologickú vojnuVyužíva slávu, medové pasce (sexuálne intrigy), medziľudské vzťahy, úplatkárstvo a despotickú silu, aby získala moc nad globálnymi organizáciami, dôležitými politickými osobnosťami, odborníkmi v think-tankoch a akademických kruhoch, finančnými magnátmi a vplyvnými osobnosťami zo všetkých vrstiev spoločnostiPodporuje zločinné režimy a utvára s nimi spojenectvo na odvedenie pozornosti Spojených štátov a západných vládUplatňuje obchodnú diplomaciu, aby nechávala slobodné krajiny medzi sebou súperiť, pričom používa ako návnadu svoj trh viac ako jednej miliardy čínskych spotrebiteľovPrehlbuje hospodársku integráciu a vzájomnú závislosť, aby zaviazala ďalšie krajinyPorušuje obchodné pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO)Prijíma falošné reformné záväzky s cieľom akumulovať obchodný prebytok a devízové rezervyVyužíva trh, devízy a finančné zdroje ako zbrane na potlačenie ľudských práv prostredníctvom ekonomickej neobmedzenej vojny a na donútenie ostatných krajín, aby opustili morálnu zodpovednosť a univerzálne hodnotyNúti Číňanov pracujúcich v súkromných podnikoch v zahraničí, aby v týchto firmách kradli informácieDrží čínskych občanov a Číňanov žijúcich v zahraničí ako svojich rukojemníkov
Keď bola v roku 2018 v Londýne zriadená pobočka čínskeho štátom prevádzkovaného médiá, ČKS narazila na nečakávaný problém: prišlo jej príliš veľa žiadostí o zamestnanie. O 90 ponúkaných pozícií sa uchádzalo takmer 6 000 ľudí.[115] Dychtivosť, s akou ľudia túžia pracovať pre hlásnu trúbu ČKS, odráža úpadok západného mediálneho priemyslu a hrozbu, ktorú pre svet predstavuje zahraničná propaganda ČKS.
Mao Ce-tung kedysi požadoval, aby spravodajská agentúra Sin-chua „ovládla zemeguľu a nechala celý svet počuť naše názory“.[116]
Po finančnej kríze v roku 2008 čelili západné médiá svojej vlastnej finančnej a obchodnej kríze. ČKS využila príležitosť na uskutočnenie svojej kampane „vonkajšej propagandy“. The People’s Daily („Ľudový denník“), China Daily („Čínsky denník“), tlačová agentúra Sin-chua („Nová Čína“), Čínska centrálna televízia (China Central Television, CCTV), Čínsky rozhlas pre zahraničie (China Radio International, CRI) a ďalšie hlásne trúby ČKS zriadili svoje novinové distribúcie a rozhlasové a televízne stanice po celom svete.
Čchang Pching, bývalý riaditeľ popredného čínskeho týždenníka Southern Weekend, uviedol, že v roku 2009 až 2015 čínsky režim vyčlenil 45 miliárd jüanov (6,52 miliardy amerických dolárov) na „národnú stratégiu pre vonkajšiu propagandu vo vzťahoch s verejnosťou a pre publicitu“. Podľa čínskych mediálnych zdrojov predstavovalo 45 miliárd jüanov iba malú časť celkových zverejnených výdavkov.[117] Podľa správy zverejnenej The Wilson Center roku 2015 platí ČKS každoročne zhruba sedem až desať miliárd dolárov médiám zameraným na nečínske publikum v zahraničí.[118]
V marci 2018 iniciovalo oddelenie propagandy ústredného výboru ČKS spojenie televízie CCTV, Čínskeho rozhlasu pre zahraničie a Čínskeho národného rozhlasu a vytvorenie Čínskej mediálnej skupiny, nazývanej aj Hlas Číny („Voice of China“). Táto mediálna skupina sa stala najväčšou propagandistickou mašinériou na svete.
Zahraničný propagandistický aparát ČKS sa pokúša hladko zapadnúť do miestnych podmienok. Stanice v zahraničí implementujú lokálnu stratégiu a najímajú predovšetkým miestnych reportérov a moderátorov. Z video rozhovoru washingtonskej pobočky CCTV America so Si Ťin-pchingom z februára 2016 je zrejmé, že väčšina novinárov tejto pobočky nie sú Číňania.[119] Obsah správ týchto novinárov je však pod kontrolou oddelenia propagandy ČKS. Čínske štátne médiá tak produkujú správy prijateľné pre cieľovú krajinu – prostredníctvom miestnych tvárí a hlasov šíria názory komunistickej strany a spájajú čínsky režim s Čínou. Využívajú miestnych obyvateľov v zahraničí na šírenie príbehov a názorov ČKS. Nejde však o skutočné príbehy z Číny ani o skutočné názory Číňanov.
Strana tiež poskytuje štipendiá mladým zahraničným novinárom, zahŕňajúce stravu a vzdelávanie, aby mohli študovať alebo absolvovať školenie v Číne a aby sa im zároveň vštepovali názory ČKS na žurnalistiku.
Propaganda ČKS bola kvôli svojej nedostatočnej dôveryhodnosti z veľkej časti neúspešná. Strana však používa množstvo ďalších taktík, vrátane toho, že zo zahraničných médií vytvára hlásne trúby ČKS, nemilosrdne útočí na médiá a jednotlivcov, ktorí stranu kritizujú, a núti všetkých k tomu, aby podporovali ČKS.
V roku 2015 ministri zahraničných vecí desiatich krajín odsúdili ČKS za výstavbu umelých ostrovov v spornej oblasti Juhočínskeho mora. V tej dobe sa však ozvala istá rozhlasová stanica na západnom predmestí Washingtonu, D. C., v úplne odlišnom duchu. Nielenže nespomenula aktivity ČKS v danej oblasti, ale tvrdila, že vonkajšie sily sa pokúšajú vytvárať falošné fakty, aby zintenzívnili napätie v Juhočínskom mori. Táto stanica s názvom WCRW vysiela veľké množstvo obsahu, ktorý uprednostňuje pohľad ČKS – a napodiv nevysiela žiadnu reklamu. Jej jediným zákazníkom je spoločnosť z Los Angeles, G & E Studio Inc., ktorú zo 60 % kontroluje Čínsky rozhlas pre zahraničie v Pekingu. G & E vysiela svoje programy v čínštine a angličtine na najmenej pätnástich amerických staniciach, ktoré pokrývajú okrem iného Salt Lake City, Filadelfiu, Houston, Honolulu a Portland.[120] Najväčším prínosom takéhoto fungovania je zakryť úlohu ČKS a nechať poslucháčov nadobudnúť dojem, že samotní Američania vyjadrujú svoju podporu ČKS.
Čínsky rozhlas pre zahraničie v roku 2015 prevádzkoval na globálnej úrovni 33 takýchto staníc v najmenej 14 krajinách. V roku 2018 už mal 58 staníc v 35 krajinách.[121] Kontrola a prevádzka týchto rádií sa uskutočňujú prostredníctvom miestnych čínskych spoločností, a tak aj keď mnoho ľudí nie je spokojných so skrytou propagandou strany, jej konanie je legálne. Pod vlajkou demokracie sa ČKS zasadzuje za komunizmus a snaží sa manipulovať publikum, aby prijalo jej názory tým, že využíva medzery v zákonoch slobodných spoločností. Využíva teda demokraciu na zničenie demokracie.
Ďalšími dôležitými súčasťami vonkajšej propagandistickej kampane ČKS sú prílohy čínskeho denníka China Daily. China Daily zverejňuje v denníku The Washington Post prílohu so správami vyzdvihujúcimi ČKS a používa štýl rozvrhnutia stránok, ktorý môže čitateľom vnuknúť dojem, že sa jedná o obsah The Washington Post. Slovo „reklama“ je v prílohe umiestnené na nenápadnom mieste a čitatelia si môžu ľahko pomýliť materiál s vlastným obsahom novín.[122] Denník The Washington Post však nie je jediný. ČKS uzavrela podobné dohody s viac ako 30 ďalšími novinami, vrátane The New York Times, Wall Street Journal, The Daily Telegraph a Le Figaro.
23. septembra 2018 denník China Daily vložil štvorstránkovú prílohu, ktorá vyzerala ako obyčajné správy a komentáre, do miestneho denníka Des Moines Register v Iowe. Materiál napádal prezidenta USA a podľa niektorých pozorovateľov išlo o pokus ovplyvniť nadchádzajúce voľby (tzv. midterm elections).[123]
Pokiaľ ide o informačnú vojnu, totalitný režim ČKS má oproti demokratickým režimom výhodu. Strana napríklad blokuje médiá zo všetkých demokratických krajín, ale je schopná prevádzkovať svoje štátne média v demokratických spoločnostiach. ČKS bráni médiám z demokratických krajín v tom, aby mohli vkladať prílohy do straníckych médií, ale sama môže do médií v demokratických spoločnostiach vkladať svoj vlastný obsah. Médiá ČKS slúžia predovšetkým strane a západní novinári v nich nikdy nebudú mať úlohu vedúcich pracovníkov. ČKS však môže posielať svojich vlastných ľudí v utajení do západných médií alebo vycvičiť cudzincov, aby sa stali hlásnymi trúbami straníckych médií.
Kým bude Západ stále považovať médiá ČKS za legitímne, bude v informačnej vojne prehrávať. V roku 2018 Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov amerických nariadilo agentúre Nová Čína a China Global Television Network, aby sa zaregistrovali ako zahraniční agenti v Spojených štátoch. Aj keď to bol správny krok, zďaleka to ešte nestačí – problémom je predovšetkým nedostatočná reciprocita. V nedávnej dobe americká vláda podnikla ráznejšie kroky, aby čelila propagande ČKS. Počnúc marcom 2020 začalo americké ministerstvo zahraničných vecí ukladať reštrikcie na médiá v USA, ktorá sú kontrolované ČĽR, napríklad tým, že ich označuje za zahraničné misie, a obmedzuje počet zamestnancov, ktorých môžu tieto médiá zamestnať. Predstavitelia Trumpovej administratívy, ako napríklad minister zahraničných vecí Mike Pompeo, sú obzvlášť kritickí voči pokusom komunistickej strany, ktorá sa snaží vyhrať propagandistickú vojnu.
Komunistická strana tiež vyniká v ovládaní zahraničných médií v čínskom jazyku. Prostredníctvom nátlaku a stimulov získala ČKS vplyv nad mnohými médiami v čínskom jazyku, vrátane niektorých médií, ktoré boli pôvodne založené na Taiwane a mali predtým silnú tradíciu antikomunizmu. Svetové čínske mediálne fórum (World Chinese Media Forum) sponzorované ČKS sa používa ako platforma pre oznamovanie pokynov strany čínskym médiám po celom svete. 10. septembra 2017 sa v čínskom meste Fu-čou uskutočnilo deviate Svetové čínske mediálne fórum. Stretnutia sa zúčastnilo viac ako 460 vedúcich pracovníkov zahraničných médií v čínskom jazyku z viac ako 60 krajín a regiónov.
Príklad vplyvu tejto práce v oblasti kontroly médií možno nájsť v správach The China Press (Qiao Bao), kalifornského mediálneho výstupu prevádzkovaného v čínštine, ktorý šíri propagandu ČKS v USA. Počas 19. celoštátneho zjazdu ČKS v roku 2017 sa zdĺhavé správy tohto média takmer nelíšili od oficiálnych správ zverejnených straníckymi médiami.[124]
Počas protestov v rámci dáždnikovej revolúcie v Hongkongu v roku 2014 zámorská Čínska mediálna asociácia ovládaná ČKS s viac ako 160 členmi z radov médií urýchlene zorganizovala 142 pročínskych mediálnych výstupov v Ázii, Európe, Afrike, Spojených štátoch a Austrálii, aby zverejnili text „Ochrana Hongkongu“ na podporu perspektívy ČKS.[125]
Spolu s ekonomickou „kolonizáciou“ Afriky sa médiá ČKS dostali aj do všetkých kútov tohto kontinentu. Čínska televízna a mediálna skupina StarTimes, ktorá v súčasnosti pôsobí v tridsiatich afrických krajinách, o sebe vyhlasuje, že je „najrýchlejšie rastúcim a najvplyvnejším prevádzkovateľom digitálnej televízie v Afrike“.[126] Režim je vo svojom prenikaní do zahraničných médií celkom neúprosný.
Potlačenie opozičných hlasov je ďalším aspektom zahraničných propagandistických operácií čínskeho komunizmu. Strana sa vyhráža novinárom, že im odmietne udeliť víza, a rôzne ich zastrašuje, čím ich núti k autocenzúre. Výsledkom je, že kvôli obavám z reakcií komunistického režimu existuje len málo globálnych mediálnych korporácií, ktoré by voči čínskemu režimu zaujímali úplne nezávislý postoj.
Existuje niekoľko možností, ako môže tyranský režim prinútiť ostatných, aby ho videli v pozitívnejším svetle. Prvá je zaviesť skutočnú reformu a prejsť k forme vlády, ktorá rešpektuje ľudské práva, univerzálne hodnoty a zákony. Druhou je zakrývať svoje zločiny uplatňovaním cenzúry. Tretí je aktívne presvedčiť okolitý svet, aby režim podporoval. Táto tretia metóda zaisťuje režimu najväčšie krytie.
ČKS používa druhú aj tretiu metódu súčasne, a to po celé desaťročia. Osvojila si množstvo rozsiahlych propagandistických aktivít zameraných na cudzincov, a mení myslenie ľudí tak, aby mali o ČKS pozitívnu mienku, alebo prinajmenšom nekritizovali jej základné chyby. V niektorých prípadoch dokáže režim dokonca stiahnuť ľudí k sebe do bahna a premeniť ich na aktívnych spojencov. Strana vďaka rozsiahlym investíciám a dômyselným operáciám vytvorila celosvetový systém na vytváranie spojenectva, izoláciu nepriateľov a premenu ľudí s neutrálnym postojom na sympatizantov alebo darebákov.
Ideologická a politická indoktrinácia je dôležitým nástrojom ČKS na ničenie tradičnej čínskej kultúry. Strana však v posledných rokoch propagovala svoj záväzok obnoviť tradičnú kultúru a snažila sa pasovať do úlohy legitímneho zástupcu čínskeho národa a čínskej identity. Ako bolo diskutované v predchádzajúcich kapitolách tejto knihy, táto vlna predpokladanej obnovy tradičnej kultúry v skutočnosti opomína ducha tradície, a nahradila ju falošnou verziou, plnou odchýlenej straníckej kultúry. Tým nielen oklamala svet, ale tiež ešte hlbšie podkopala odkaz starobylej čínskej kultúry. Typickým príkladom týchto snáh sú Konfuciove inštitúty, ktoré sú zriaďované na vysokých a stredných školách po celom svete.
Konfuciove inštitúty narušujú dôležité akademické princípy autonómie a slobodného bádania. Ich cieľom je propagovať takú verziu historických udalostí, ktorú zastáva ČKS, a podávať pokrivený výklad histórie Číny, pričom úplne ignoruje otrasnú situáciu ľudských práv v súčasnej Číne. V niektorých učebniach Konfuciových inštitútov sú na stenách vyvesené citáty Mao Ce-tunga. Konfuciove inštitúty na povrchu tvrdia, že vyučujú čínsku kultúru, zatiaľ čo v skutočnosti propagujú komunistickú doktrínu a odovzdávajú stranícku kultúru.
Podľa neúplných štatistík zriadila ČKS ku koncu roka 2017 najmenej 525 Konfuciových inštitútov (zameraných na vysoké školy a univerzity) a 1 113 Konfuciových tried (zameraných na základné a stredné školy) vo viac ako 145 krajinách.[127] Konfuciove inštitúty sú financované organizáciou Hanban, ktorá je napojená na ČKS a jej Oddelenie práce jednotného frontu (United Front Work Department – UFWD). Na využívanie finančných prostriedkov dohliadajú zamestnanci veľvyslanectiev a konzulátov ČĽR.
Okrem ponuky kultúrnych a jazykových kurzov Konfuciove inštitúty skresľujú históriu a dokonca organizujú protesty proti činnostiam, ktoré ČKS považuje za ohrozenie svojej vlády. Napríklad rečníci, ktorých si Konfuciove inštitúty pozvali, opakovali šírili lži ČKS o Tibete. Iní zasa tvrdili, že Čínu vtiahli do kórejskej vojny Spojené štáty, pretože americkí vojaci bombardovali čínske dediny. Informovala o tom správa Americko-čínskej ekonomickej a bezpečnostnej revíznej komisie (USCC) amerického Kongresu z roku 2018.[128]
Zákon Ministerstva obrany USA (National Defense Authorization Act) pre fiškálny rok 2019 odsúdil pokusy ČKS ovplyvniť verejnú mienku v USA, a najmä pokusy o manipuláciu „médií, kultúrnych inštitúcií, podnikov a akademických a politických skupín“. Tento zákon výslovne zakazuje, aby sa akékoľvek prostriedky z fondu národnej obrany poskytovali katedrám čínskeho jazyka na amerických univerzitách, ktoré zriadil Konfuciov inštitút.[129]
Zahraničná propagandistická kampaň ČKS je významným projektom zameraným na celosvetovú transformáciu názorov verejnosti na čínsky režim. Strana šíri svoju škodlivú ideológiu prostredníctvom tejto propagandy, ktorá skresľuje informácie o čínskom režime, jeho fungovaní, jeho porušovaní ľudských práv a ohľadom komunizmu všeobecne.
18. decembra 2018 oslávila ČKS štyridsiate výročie tzv. Reformy a otvorenia. Udelila medaily za „priateľstvo voči čínskej reforme“ desiatim vplyvným cudzincom v snahe „poďakovať medzinárodnému spoločenstvu za podporu čínskej reformy“.[130] Medzi týchto cudzincov patrili Juan Antonio Samaranch, bývalý prezident Medzinárodného olympijského výboru, ktorý udelil Číne právo hostiť letné olympijské hry v roku 2008, a americký podnikateľ Robert Lawrence Kuhn, ktorý prepožičal svoje meno ako autor pochlebovačnej biografie o bývalom vodcovi ČKS Ťiang Ce-minovi. V skutočnosti v priebehu niekoľkých posledných desaťročí pomohlo ČKS nespočetné množstvo politikov a osobností, ktorí zohrali úlohu komplicov v rámci taktiky jednotného frontu ČKS.
Mao označil jednotný front za jeden z „troch čarovných pokladov ČKS“. Západné vlády boli týmito taktikami oklamané a utrpeli vážne straty. Dobrou správou je, že niektoré vlády sa začínajú prebúdzať a nedávno bolo zverejnených niekoľko vyšetrovacích správ o jednotnom fronte.
Správa komisie USCC z roku 2018 s názvom Práca zahraničného jednotného frontu Číny načrtla štruktúru a fungovanie jednotného frontu ČKS, vrátane toho, ako režim používa rôzne typy vládnych a mimovládnych organizácií pre svoju prácu na jednotnom fronte, a aké dôsledky to má pre Spojené štáty a ďalšie západné krajiny. Správa uvádza: „Táto zvýšená dôležitosť práce na jednotnom fronte mala vplyv na zvýšenie počtu úradníkov Oddelenia práce na jednotnom fronte (OPJD) pridelených na najvyššie posty ČKS a vlády, čím v týchto organizáciách pribudlo približne 40 000 nových kádrov OPJD.“[131]
Think-tank Inštitút pre globálnu verejnú politiku (Global Public Policy Institute, GPPI) zverejnil v roku 2018 správu podrobne popisujúcu činnosti jednotného frontu ČKS v Európe.[132] 29. novembra 2018 vydala Hooverova inštitúcia pri Stanfordskej univerzite podrobnú správu na rovnakú tému. V správe sa uvádza: „Čínske aktivity jednotného frontu na dosiahnutie vplyvu sa posunuli nad rámec svojho tradičného zamerania na spoločenstvo diaspór smerom k širšej škále sektorov v západných spoločnostiach, od think-tankov, univerzít a médií až po štátne, miestne a národné vládne inštitúcie. Čína sa usiluje o presadzovanie názorov súhlasiacich s čínskou vládou, politikou, spoločnosťou a kultúrou, o potlačenie alternatívnych pohľadov a o kooptáciu kľúčových amerických hráčov na podporu cieľov zahraničnej politiky a ekonomických záujmov Číny.“[133]
Jednotný front ČKS na Západe sa zameriava predovšetkým na politikov a podnikateľov, akademikov a členov think-tankov, čínske osobnosti, podnikateľov a študentov žijúcich v zahraničí, na filmový a zábavný priemysel a na zahraničných disidentov.
Správa Americko-čínskej ekonomickej a bezpečnostnej revíznej komisie tvrdí, že ČKS považuje prácu na jednotnom fronte za dôležitý nástroj na posilnenie domácej a medzinárodnej podpory strany. Táto práca zahŕňa aj podplácanie západných politikov. Pomocou presviedčania, lákania a budovania vzťahov udržiava ČKS úzke väzby s mnohými vysokými predstaviteľmi západných vlád. Títo politici sú považovaní za „štátny poklad“ ČĽR. Dostávajú bohaté dary a tituly ako „starí priatelia Číny“. Medzi nimi sú súčasní a bývalí generálni tajomníci OSN, hlavy štátov, vysoko postavení vládni úradníci, vysokí vládni poradcovia, vedúci medzinárodných organizácií, slávni akademici, odborníci z think-tankov a mediálni magnáti. Od všetkých týchto ľudí, ktorí sa nachádzajú v sieti jednotného frontu, sa očakáva, že v kritických chvíľach vyjadria ČKS podporu.
Patrick Ho Chi-ping, bývalý hongkonský tajomník pre vnútorné záležitosti, bol v decembri 2018 v Spojených štátoch obvinený z úplatkárstva. Ho mal úzke väzby na ČKS a menom čínskej energetickej spoločnosti China Energy Co. Ltd. s väzbami na čínsky režim podplatil vysokých úradníkov dvoch afrických krajín za účelom získania ťažobných práv.[134]
Americké súdne dokumenty tiež zmieňujú korupciu a špionáž vykonávanú čínskym telekomunikačným gigantom ZTE. Dvaja vysoko postavení zástupcovia telekomunikačných spoločností v Libérii svedčili o tom, že v rokoch 2005 až 2007 ZTE podplatila mnohých vysokých predstaviteľov, vrátane prezidenta, vládnych úradníkov a sudcov – odovzdali im papierové tašky plné tisícov dolárov v hotovosti.[135]
ČKS používa peniaze a ženy, aby vlákala do pasce politických vodcov rozličných krajín a následne ich využila pre svoje účely ako pešiakov. V memorande po novembrových „polčasových“ (midterm) voľbách v USA v roku 2014 načrtla CEFC China Energy, spoločnosť napojená na ČKS, plán nadviazania vzťahov a priateľstva s politikmi. Jie Ťien-ming, teraz už zdiskreditovaný predseda tejto spoločnosti, má silné väzby s európskymi politickými vodcami. Raz požiadal bezpečnostného poradcu prezidenta USA, aby presvedčil americkú armádu, aby nebombardovala Sýriu, pretože tam chcel kúpiť ropné polia. Jie sa tiež chválil vzťahmi s vysokými úradníkmi FED a OSN, ako aj s rodinnými príslušníkmi vládnych úradníkov USA.[136]
Ak je to potrebné, ČKS môže vytvoriť rôzne dočasné zjednotené fronty, aby izolovala svojich nepriateľov. ČKS takto napríklad využila hlasy rozvojových krajín, ktorých predstavitelia sa jej predtým podvolili, aby sa prerokovali alebo naopak zablokovali podnety v rámci OSN. Prostredníctvom svojich zástupcov tak narušila úsilie USA o stabilizáciu Stredného východu. Medzitým sa strane podarilo vytvoriť nové ekonomické spojenectvo. V prebiehajúcej obchodnej vojne medzi USA a Čínou sa ČKS snažila zasiať konflikt medzi Spojené štáty a Európu s cieľom využiť Európu ako súčasť ďalšieho jednotného frontu proti Spojeným štátom.
Terčom práce na jednotnom fronte ČKS sú tiež miestni politici. Patria medzi nich vedúci komunít, členovia mestských rád, starostovia, senátori a ďalší. Obvyklým prístupom je obdarovanie miestnych politikov cez čínske organizácie alebo obchodníkov. Politici sú vyzvaní k návšteve Číny, kde sú potom podplácaní. Ich rodinné podniky dostávajú v Číne špeciálne zaobchádzanie. Prípady sexuálnych pascí, ktorým sa tiež hovorí „medové pasce“, často zahŕňajú vydieranie. Je známe, že túto taktiku používa čínska komunistická strana pomerne často.
Čchen Jung-lin, bývalý úradník na čínskom konzuláte v Sydney, ktorý dezertoval v roku 2005 do Austrálie, povedal denníku The Epoch Times, že Oddelenie práce na jednotnom fronte ČKS infiltrovalo austrálsku vládu a skorumpovalo jej úradníkov. Čchen povedal: „Suma na podplatenie jednotlivých úradníkov ďaleko prevyšuje sumu vynaloženú na politické dary. Zvlášť u vyššie postavených úradníkov boli tie úplatky obrovské. ... Ďalším aspektom úplatkárstva sú platené cesty do Číny, kde sa s úradníkmi zaobchádza ako s kráľmi. To zahŕňa aj prostitúciu platenú čínskymi spoločnosťami. Mnoho úradníkov po návrate z Číny zmenilo svoj postoj.“[137]
Svojimi veľkými finančnými darmi si ČKS kúpila komunistických a ľavicových politikov z celého sveta, aby sa stali jej agentmi v týchto krajinách a strana tak mohla ďalej šíriť svoju komunistickú ideológiu.
ČKS používa rovnakú taktiku aj vo finančnom sektore a v mnohých ďalších odvetviach. S obchodníkmi a podnikateľmi sa zaobchádza ako s kráľmi a sú im poskytované obchodné stimuly. Na oplátku sa stávajú hlasom ČKS pre lobovanie vo vláde a ovplyvňujú finančnú a hospodársku politiku svojich krajín. V obchodnej vojne medzi USA a Čínou mala ČKS časté kontakty s magnátmi z Wall Street. V Číne podniká mnoho najvýznamnejších finančných spoločností a medzinárodných korporácií. Aby tu rozšírili svoje podnikanie, zamestnali deti mnohých vysokopostavených čínskych funkcionárov, ktorým sa hovorí „kniežatká“. Tieto „kniežatká“ sa v takýchto spoločnostiach stávajú očami, ušami a hlasom strany.
Mnoho západných think-tankov priamo formuje politiku a stratégiu svojej krajiny voči Číne. ČKS im preto venuje osobitnú pozornosť. Strana vykonáva kontrolu nad think-tankmi prostredníctvom finančného sponzorstva. Podpláca, ovláda či ovplyvňuje takmer všetky think-tanky súvisiace s Čínou.[138] Čínsky technologický gigant Huawei poskytol finančnú podporu think-tankom vo Washingtone, ktoré potom písali pozitívne správy ohľadom tejto firmy, ako uvádza správa denníka Washington Post z roku 2018.[139]
Spoločnosť Huawei tiež sponzoruje viac ako dvadsať univerzít vo Veľkej Británii, vrátane Cambridgeskej a Oxfordskej univerzity. Profesor Anthony Glees, britský expert na národnú bezpečnosť, k tomu uviedol: „Ide o elektronickú agendu, ktorá je poháňaná injekciami čínskych peňazí do britských univerzít. Ide o otázku národnej bezpečnosti.“[140] Spoločnosť Huawei prostredníctvom svojho programu Seeds for the Future („Semienka budúcnosti“) nalákala veľké množstvo mladých talentovaných inžinierov – klasická komunistická podvratná taktika.
ČKS si peniazmi a prísľubom peňazí, slávy a význačného postavenia kupuje zahraničných akademikov, a najmä odborníkov na Čínu. Niektorí takí odborníci potom starostlivo nasledujú rétoriku ČKS, vydávajú knihy a články, aby vysvetlili „mierový vzostup“ čínskeho komunizmu, predstavu o „čínskom sne“ alebo „čínsky model“. Názory týchto odborníkov potom nepriamo ovplyvňujú čínsku politiku západných vlád – čo je presne cieľom čínskeho režimu.
Čo je ešte horšie, v posledných niekoľkých desaťročiach boli odborníci a sociológovia zo západných humanitných odborov silne ovplyvňovaní teóriami komunistickej ideológie. S malým „postrčením“ od ČKS môžu prejsť od obyčajnej podpory ľavicovej ideológie ku skutočnému prijatiu komunizmu.
ČKS úspešne využila vlastenectvo čínskych študentov v zahraničí k vytvoreniu solidarity s vlastnou politikou a ideológiou. Aby získala podporu Číňanov v zámorí, čínska vláda im poskytuje finančnú podporu. Často používa frázu „láska k vlasti, priateľstvo k rodine“ ako súčasť svojho úmyselného spojenia Číny s komunistickou stranou, aby podviedla Číňanov v zámorí. Strana tiež používa rozsiahlu sieť organizácií, priaznivcov a špiónov v zahraničí, aby útočila na svojich oponentov.
Komunistický režim v Číne používa rôzne zámienky na pozvanie Číňanov žijúcich v zahraničí, aby podnikali a investovali v Číne. Poskytuje čínskym osobnostiam v zámorí osobitné zaobchádzanie pri návšteve krajiny, zariaďuje, aby sa stretli s vysoko postavenými úradníkmi ČKS a všetkých týchto ľudí potom pozýva, aby sa zúčastnili celonárodných osláv ČĽR.
Zach Dorfman, člen Carnegieho rady pre etiku v medzinárodných záležitostiach (Carnegie Council for Ethics in International Affairs), vydal na serveri Politico dlhú investigatívnu správu, ktorá odhaľuje čínske a ruské špionážne aktivity v Silicon Valley, s osobitným zameraním na čínskych aktérov. Správa sa zaoberala napríklad Rose Pakovou, čínskou aktivistkou v San Franciscu. Dorfman v správe konštatoval, že čínska komunistická strana použila Pakovú k tomu, aby Čínska obchodná komora v San Franciscu odsunula skupiny Falun Gongu, Tibeťanov, podporovateľov Tchaj-wanu a Ujgurov a bránila im v účasti na čínskom novoročnom sprievode.[141]
Správa bezpečnostnej revíznej komisie USCC tiež odhalila, ako sú zo strany ČKS kontrolované Čínske študentské a vedecké asociácie (CSSA). Niektoré pobočky asociácie na svojich webových stránkach priamo uvádzajú, že boli zriadené miestnym čínskym konzulátom alebo sú jeho dcérskymi spoločnosťami, zatiaľ čo v iných prípadoch je kontrola vykonávaná tajne. Tieto organizácie prijímajú rozkazy od miestnych čínskych konzulátov, čo bráni prejavu akejkoľvek kritiky. Konzulárni úradníci obťažujú, zastrašujú a sledujú študentov, ktorí nesúhlasia s líniou ČKS.
Asociácia CSSA a osoby s nimi spojené niekedy vykonávajú priemyselnú a ekonomickú špionáž. V roku 2005 francúzsky večerník Le Monde oznámil, že CSSA na univerzite v belgickom Leuven bola poprednou špionážnou skupinou ČKS v krajine. Takéto špionážne siete niekedy pozostávajú z niekoľkých stoviek agentov pracujúcich v rôznych spoločnostiach po celej Európe.[142]
Čínska komunistická strana v posledných rokoch zvýšila svoje úsilie o infiltrovanie sa do zábavného priemyslu v USA. V roku 2012 vynaložila skupina Wanda Group z pevninskej Číny 2,6 miliardy dolárov na zakúpenie AMC, druhého najväčšieho reťazca kín v Spojených štátoch. Odvtedy získala spoločnosť Legendary Entertainment za 3,5 miliardy dolárov a Carmike Cinemas, štvrtý najväčší reťazec kín v Spojených štátoch, za 1,1 miliardy dolárov.[143] V roku 2016 získala spoločnosť Ali Pictures podiel v spoločnosti Amblin Partners od Stevena Spielberga a umiestnila svojho zástupcu do správnej rady spoločnosti, aby sa mohol podieľať na dôležitých rozhodnutiach.[144]
Jedným z hlavných cieľov ČKS pri infiltrovaní sa do zábavného priemyslu je dosiahnuť, aby sa svet riadil scenárom ČKS tým, že bude vykresľovať pozitívny obraz čínskeho komunizmu a takzvaný mierový vzostup Číny, aby zakryl tyranské ambície režimu. Tento obraz zároveň zakrýva to, ako vývoz straníckej kultúry poškodil svet. Od roku 1997 do roku 2013 Čína investovala iba do dvanástich zo sto najlepšie zarábajúcich hollywoodskych filmov. V nasledujúcich piatich rokoch však Čína spolufinancovala štyridsaťjeden najpopulárnejších hollywoodskych filmov.[145]
Hollywood dychtí po rýchlorastúcom filmovom trhu v Číne a vedúci pracovníci sú si dobre vedomí toho, že z neho budú vylúčení, ak sa im nepodarí držať krok s líniou strany. Preto sa rozhodli, že sa budú držať požiadaviek čínskej cenzúry.[146] Americké filmové hviezdy, ktoré sa postavili proti útlaku ČKS, majú zakázaný vstup do krajiny, alebo sú ich filmy vylúčené z čínskeho trhu. Napríklad keď hollywoodsky herec Richard Gere vyjadril podporu Tibetu, viedlo to nielen k tomu, že mu bol odmietnutý vstup do Číny, ale obmedzilo to tiež jeho vlastnú kariéru v Spojených štátoch, pretože filmoví producenti nechceli uraziť alebo vyprovokovať ČKS.[147] Pre podobné „priestupky“ boli zaradené na čiernu listinu aj ďalšie filmové hviezdy.
ČKS používa zastrašovanie a stimuly na ovplyvnenie západných expertov na Čínu a marginalizuje odborníkov, ktorí sú voči ČKS kritickí. To viedlo mnohých k dobrovoľnej autocenzúre. Zastrašovanie zahŕňa odmietnutie udelenia víz, čo má najväčší vplyv na mladých vedcov. V záujme profesionálneho rozvoja sa mnohí dobrovoľne vyhýbajú diskusiám o ľudských právach, otázkam Tibetu a ďalším citlivým témam, ktoré by mohli vyvolať hnev strany.
Perry Link, profesor východoázijských štúdií, bol režimom zaradený na čiernu listinu kvôli svojmu odbornému bádaniu na tému Masakru na Námestí nebeského pokoja. Reakcia ČKS sa následne zmenila na „lekciu“ pre mladých vedcov v tom, čoho sa vyvarovať.[148]
V októbri 2017 odišiel Benedict Rogers, podpredseda Komisie pre ľudské práva britskej Konzervatívnej strany a podporovateľ hongkongského demokratického hnutia, do Hongkongu za osobnými aktivitami, bol mu však zamietnutý vstup a na letisku v Hongkongu bol repatriovaný.[149]
Vo vyššie uvedenej správe USCC z roku 2018 sa tiež uvádza, že čínski spravodajskí agenti sa pokúšajú najať ľudí z etnických menšín vrátane Ujgurov žijúcich v zahraničí, aby slúžili ako ich vyzvedači. Odmietnutie môže viesť k prenasledovaniu ich rodinných príslušníkov v Číne. Ujguri ktorým sa vyhrážali uvádzajú, že účelom týchto hrozieb nie je len zhromažďovať informácie o ujgurskej diaspóre, ale tiež vytvárať nezhody a brániť im v účinnom odpore voči ČKS.[150]
Ak sú vonkajšia zahraničná propaganda, ovplyvňovanie verejnej mienky a práce na zjednotenom fronte podobami mäkkej sily strany, potom je priemysel so špičkovými technológiami jej tvrdou silou.
ČKS od 80- tych rokov 20. storočia zrealizovala sériu strategických plánov v oblasti vedy a techniky, vrátane programu 863 (tiež známeho ako Národný program výskumu a vývoja špičkových technológií), ktorý pomohol zaistiť krádeže technológií z iných krajín, programu „Fakľa“, ktorý pomohol vybudovať high-tech komerčný priemysel, programu 973 pre vedecký výskum a programu 211, ktorý pomohol „reformovať“ univerzity.[151] [152] Program Made in China 2025 sa snaží o premenu Číny z výrobnej krajiny na výrobnú mocnosť do roku 2025, pričom by sa ujala vedenia v oblasti „veľkých dát“, 5G a pod. Táto stratégia zahŕňa ambiciózne plány pre umelú inteligenciu, v ktorých má Čína za cieľ byť do roku 2030 svetovým lídrom. Účelom je vylepšiť status Číny zo svetovej továrne na vyspelý výrobný gigant, a tým v tejto oblasti dosiahnuť svetovú nadvládu.[153]
Za normálnych okolností je úplne legitímne, keď krajina mobilizuje svoje zdroje na priemyselný rozvoj alebo keď investuje do výskumu v kľúčových technológiách. Stratégia rozvoja high-tech technológiou pod vedením ČKS však pre slobodný svet predstavuje vážnu hrozbu. Dôvodom je to, že ČĽR nie je normálnou krajinou, ktorá by rešpektovala normy upravujúce medzinárodné vzťahy. Účelom technologického rozvoja ČKS nie je to, aby sa mohla pripojiť k ďalším vyspelým krajinám sveta alebo im rovnocenne konkurovať. Cieľom režimu je eliminovať odporcov a potlačiť západné ekonomiky – najmä ekonomiky Spojených štátov, a byť tak o krok bližšie k svetovej dominancii.
Technologická inovácia je v kapitalistickej spoločnosti plodom osobnej slobody, ktorá je v prirodzenom konflikte s totalitnou vládou komunizmu. Vedci v pevninskej Číne nemôžu slobodne používať zahraničné vyhľadávače a nemôžu sa ani slobodne prejavovať. Vzhľadom k obmedzovaniu myšlienok a prístupu k informáciám je teda ťažké dosiahnuť skutočný prielom vo vedeckých a technologických inováciách.
Aby tento nedostatok vykompenzovala, strana použila rôzne tajné prostriedky, aby ukradla západné technológie a získala špičkové talenty, a použila tiež rôzne podvratné opatrenia k podkopaniu západného priemyslu. ČĽR využila možnosti celého štátu, vrátane vládnych skupín a firiem, armády, súkromných podnikov a jednotlivcov, aby ukradla technológie, ktorých vývoju Západ venoval desaťročia a vydal na ich rozvoj obrovské sumy. Asimiluje a vylepšuje ukradnuté intelektuálne vlastníctvo a potom high-end výrobky jednoducho hromadne vyrába za nízku cenu a zahlcuje týmito lacnými produktmi celý svet, čím oslabuje súkromné západné podniky a ekonomiky, ktoré si nemôžu dovoliť ignorovať predpisy, tak ako to robí ČĽR. Čínsky režim teda vo svojej technologickej súťaži so Západom používa svoje techniky neobmedzenej vojny.
V posledných rokoch sa čínska vysokorýchlostná železničná sieť stala takmer reklamou pre špičkovú výrobu v tejto krajine, a tak sa zrodil koncept „vysokorýchlostnej železničnej diplomacie“. Čínske štátne médiá označili čínsku prácu v tejto oblasti za „legendárnu“, vzhľadom na jej rýchly rozvoj len za krátkych desať rokov. Pre západné spoločnosti sa však stala čínska výstavba vysokorýchlostných železníc nočnou morou v podobe technologických krádeží, nástrah a toho, čo sa nakoniec stalo obrovskými stratami výmenou za drobné zisky.
Práce na projekte vysokorýchlostných železníc začali začiatkom 90. rokov. Koncom roku 2005 čínske úrady opustili myšlienku nezávislého vývoja technológií a uchýlili sa k použitiu západnej technológie. Cieľ ČKS bol od začiatku jasný: najprv plánovala technológiu získať, potom rovnakú techológiu vyrobiť a nakoniec ju na globálnom trhu predať lacnejšie.
Čínska strana vyžaduje, aby zahraniční výrobcovia podpísali zmluvu o prevode technológií s čínskou domácou firmou, ešte pred predložením ponuky na stavbu. Inak im nie je umožnené ponuku predložiť. Čínske úrady takisto zaviedli formálne interné hodnotenie nazvané „hodnotenie implementácie transferu technológií“, ktoré sa nezameriava na to, ako dobre dokážu zahraničné podniky svoje systémy odovzdávať, ale na to, ako dobre sa ich domáce spoločnosti naučia, a či budú schopné technológie samé vyrábať. Ak sa domáce podniky túto technológiu nenaučia, Čína nezaplatí. Úrady takisto požadujú, aby miestne spoločnosti pri poslednej skupine objednávok vyrobili 70 % týchto objednávok.[154]
Vzhľadom na to, že zahraničné spoločnosti cítili, že čínsky trh je príležitosťou, ktorú si nesmú nechať ujsť, ani také podmienky im nezabránili v tom, aby sa prihlásili do konkurzu. Medzi firmy, ktoré predložili ponuky patrí japonská spoločnosť Kawasaki, francúzsky Alstom, nemecký Siemens a kanadský Bombardier. Žiadna zo západných spoločností však nebola ochotná previesť svoju základnú, najhodnotnejšiu technológiu. ČKS tak pokračovala a naďalej hrala hru s niekoľkými spoločnosťami v nádeji, že aspoň jedna z nich v záujme krátkodobých záujmov ustúpi a vzdá sa niečoho, čo má skutočnú hodnotu. Keď sa zdalo, že jedna spoločnosť dostane podiel na čínskom trhu výmenou za svoju technológiu, ostatné spoločnosti sa začali obávať, že budú vynechané. Niekoľko z nich sa tak ocitlo v pasci ČKS a vo výsledku Čína dokázala vyťažiť kľúčovú technológiu zo všetkých štyroch vyššie uvedených spoločností.
Čínska vláda investovala do projektu výstavby železníc obrovské sumy bez ohľadu na náklady. Čínske firmy vybudovali najrozsiahlejší vysokorýchlostný železničný systém na svete. Čína za niekoľko rokov rýchlo asimilovala západnú technológiu, ktorá sa potom zmenila na „nezávislé práva duševného vlastníctva“. To, čo západné spoločnosti skutočne šokovalo, bolo, keď Čína začala podávať žiadosti o vysokorýchlostné železničné patenty v zahraničí. Čínske firmy sa stali na medzinárodnom trhu tvrdými konkurentmi stojacimi proti svojim bývalým učiteľom. Keďže čínske spoločnosti nahromadili v tejto oblasti veľké množstvo praktických skúseností a mali všetky priemyselné výhody, ktoré im prináša veľká výrobná kapacita a masívna štátna finančná podpora, má čínsky vysokorýchlostný železničný priemysel konkurenčnú výhodu oproti svojim protivníkom. Stal sa kľúčovým prvkom projektu Novej Hodvábnej cesty komunistickej strany.
Zatiaľ čo zahraničné spoločnosti kedysi snívali o tom, že získajú svoj podiel na obrovskom trhu vysokorýchlostných železníc v Číne, namiesto toho zistili, že boli z tohto trhu nielen vytlačené, ale vytvorili si aj silného medzinárodného konkurenta. Yoshiyuki Kasai, čestný predseda Ústrednej japonskej železničnej spoločnosti, vyhlásil: „Rýchlovlak Šinkansen je japonský klenot. Prevod technológií do Číny bola obrovská chyba.“[155]
Sama ČKS uznáva, že úspech Číny v oblasti vysokorýchlostných železníc sa dosiahol postavením sa na plecia obrov. Jej účelom od začiatku bolo zabiť všetkých týchto obrov. ČKS má dvojaký cieľ: jej krátkodobým cieľom je využiť ekonomické úspechy na preukázanie legitimity svojho režimu a na dosiahnutie hospodárskeho a technologického pokroku, aby podporila nacionalistický sentiment a propagandu. Jej dlhodobým cieľom je však preukázať, že komunistický systém je nadradený kapitalistickému systému, takže bezohľadne kradne technológie a premieňa silu celej krajiny, aby konkurovala kapitalistickému slobodnému podnikaniu.
Čínska taktika prísľubu prístupu na trh výmenou za technológie, nútené technologické transfery, preberanie a vylepšovanie zahraničných technológií, budovanie vlastných firiem na domácom trhu pred ich vstúpením do sveta a zahlcovanie sveta výrobkami za dumpingové ceny na oslabenie konkurencie doviedli západné spoločnosti k nesmiernym stratám.
V roku 2015 čínska vláda navrhla desaťročný projekt Made in China 2025, ktorý počíta s tým, že do roku 2025 sa Čína zmení z veľkej výrobnej krajiny na výrobnú mocnosť a že do roku 2035 výrobný priemysel tejto krajiny prevýši výrobný priemysel vo vyspelých krajinách ako je Nemecko a Japonsko. ČKS tiež dúfa, že do roku 2049 povedie inovácie v kľúčových výrobných odvetviach. Čínsky komunistický režim použitím vznešenej rétoriky povýšil status svojho výrobného sektora na „základ národa“ a na „nástroj pre obnovu krajiny“.
Ako mohla Čína zvýšiť svoj výrobný a inovačný potenciál za také krátke obdobie? Použila staré známe triky: Donútila spoločnosti k prenosu ich technológií, ako v prípade vysokorýchlostných železníc. Mnoho západných korporácií je ochotných poskytnúť svoju technológiu výmenou za prístup na čínsky trh a zároveň vzdelávať svojich budúcich konkurentov. Čína požadovala, aby zahraničné firmy vytvorili spoločné podniky s jej vlastnými firmami (tzv. joint ventures) a podnecovala čínske spoločnosti a univerzity k spolupráci s technologicky vyspelými firmami, aby tieto technológie samé získali. Režim nabádal svoje domáce firmy, aby vykonávali akvizície zahraničných spoločností v oblasti špičkových technológií, priamo investovali do začínajúcich podnikov s kľúčovými technológiami a zakladali zahraničné výskumné a vývojové centrá. Podnietila popredné zahraničné technologické a vedecké výskumné ústavy k zriadeniu výskumných a vývojových stredísk v Číne a pomocou cielenej politiky pritiahla zahraničných technologických odborníkov.
Mnoho start-upov v Silicon Valley potrebuje kapitál. ČKS používa peniaze daňových poplatníkov, aby do nich investovala a získala tak prístup k novým technológiám, vrátane raketových motorov, senzorov pre autonómne námorné lode a 3D tlačiarní, ktoré vyrábajú flexibilné obrazovky, ktoré môžu byť použité v kokpitoch stíhacích lietadiel. Ken Wilcox, emeritný predseda banky Silicon Valley Bank, v roku 2017 uviedol, že počas šesťmesačného obdobia ho oslovili tri rôzne čínske štátne podniky s tým, aby konal ako ich zástupca, ktorý kupuje technológiu v ich mene. Povedal: „Vo všetkých troch prípadoch uviedli, že ich poveril Peking, a nevedeli, čo chcú kúpiť. Jednalo sa o akúkoľvek technológiu.“[156] V novembri 2018 Úrad obchodného zástupcu Spojených štátov (Office of the United States Trade Representative) zverejnil správu, v ktorej uvádza, že spoločnosť Digital Horizon Capital (bývalá Danhua Capital) využíva čínsky rizikový kapitál, aby pomohla čínskej vláde získať v Spojených štátoch high-tech technológie a duševné vlastníctvo.[157]
Priemyselná špionáž čínskeho režimu ďaleko presahuje možnosti komerčných špiónov v minulosti. Aby odcudzil technológiu a tajomstvo zo Západu, mobilizuje režim všetok dostupný personál a taktiku – vrátane špionáže, hackingu, zahraničných študentov, pozvaných odborníkov, čínskych a taiwanských imigrantov pracujúcich v západných spoločnostiach a ľudí zo Západu, ktorí sa nechali zlákať finančnými stimulmi.
ČKS vždy usilovala o tajné americké stíhacie lietadlo F-35. Kanadský občan Su Bin, pôvodom z Číny, bol v roku 2016 odsúdený na 46 mesiacov väzenia. Su spolupracoval s hackermi z čínskej armády na preniknutí do počítačových systémov výrobcu Lockheed Martin, aby ukradol plány pre F-35 a ďalšie americké vojenské lietadlá. Vyšetrovatelia zistili, že Suova skupina ukradla tiež informácie o stealth stíhacom lietadle Lockheed F-22 a strategickom dopravnom lietadle Boeing C-17, ako aj 630 000 súborov systému Boeing, čo predstavuje približne 65 gigabajtov dát.[158] Vlastné stealth stíhacie lietadlo Ľudovej oslobodeneckej armády J-20 vystavené v posledných rokoch je teraz veľmi podobné americkému F-22 a menší čínsky FC-31 je napodobeninou F-35.
David Smith, expert na metamateriály na Duke University, vynašiel typ „neviditeľného plášťa“ s potenciálom, že bude jedného dňa chrániť americké sily. Americká armáda investovala do jeho výskumu milióny dolárov. V roku 2006 prišiel čínsky študent Liou Žuo-pcheng do USA s výslovným cieľom študovať v Smithovom laboratóriu a nakoniec sa stal jeho chránencom. Pracovník kontrarozviedky FBI verí, že Liou mal konkrétne poslanie: získať Smithov výskum. V roku 2007 Liou priviedol dvoch bývalých kolegov, cestujúcich na náklady čínskeho režimu, do Smithovho laboratória a nejakú dobu spoločne pracovali na neviditeľnom plášti. Neskôr bolo vybavenie používané na výrobu plášťa duplikované v Liouovom bývalom laboratóriu v Číne.[159]
20. decembra 2018 americké ministerstvo spravodlivosti zažalovalo dvoch čínskych občanov z čínskej hackerskej organizácie APT 10, ktorá má úzke väzby s ČKS. Podľa obvinenia vykonávala APT 10 v rokoch 2006 až 2018 rozsiahle hackerské útoky a ukradla obrovské množstvo informácií od viac ako 45 organizácií, vrátane NASA a ministerstva energetiky. Odcudzené dokumenty obsahovali informácie o liekoch, biotechnológiách, financiách, priemyselnej výrobe, nafte a zemnom plyne. Riaditeľ FBI Christopher Wray k tomu uviedol: „Cieľom Číny je nahradiť USA na pozícii poprednej svetovej superveľmoci a zapájajú do toho nelegálne metódy. Používajú neustále rastúce portfólio netradičných a nezákonných metód.“[160] Kathleen Puckettová, bývalá pracovníčka americkej kontrarozviedky v San Franciscu, uviedla, že Číňania vynakladajú všetko svoje úsilie na špionáž a dostanú tak všetko zadarmo.[161] ČKS začala „vojnu proti všetkým“, aby ulúpila pokročilú technológiu zo Západu pomocou vlastenectva, rasových sentimentov, peňazí a prestíže. Objem jej krádeží je historicky bezprecedentný.
Niektorí ospravedlňovali čínske krádeže duševného vlastníctva tvrdením, že na tom až tak nezáleží, pretože čínske firmy nezískajú úplný obraz o tom, ako sú technológie nasadené a používané. Je však veľmi nebezpečné pozerať sa na čínsku priemyselnú špionáž týmto spôsobom. Špionáž v elektronickom veku je úplne iná ako v minulých desaťročiach, kedy si špióni mohli zadovážiť iba niekoľko fotografií. Čína teraz kradne celé databázy výskumu technológií a v mnohých prípadoch získava nielen technológiu, ale aj odborníkov. Vďaka svojej sile ako továrne sveta, ktorú si Čína vyvíjala po celé desaťročia, a potenciálu výskumu a vývoja, je režim skutočne schopný a ochotný vybudovať výrobnú superveľmoc založenú na krádežiach – a v súčasnosti to už aj robí.
Od doby, kedy sa Čína v 70. rokoch otvorila svetu, až dodnes, študovali v zahraničí milióny čínskych študentov a mnohí z nich dosiahli značné úspechy v rozličných odboroch. Čína sa snaží zamestnávať a využívať týchto talentovaných jednotlivcov, do ktorých investoval Západ a boli vyškolení Západom, aby priniesli späť do Číny technologické a ekonomické informácie, ktoré tam získali. Až do jeho nedávneho zmiznutia riadilo program Tisíc talentov niekoľko vládnych oddelení ČĽR. Program Tisíc talentov, ktorý začal v roku 2008, sa údajne zameriaval na nábor špičkových čínskych talentov zo zámoria, aby sa vrátili do Číny na dlhodobý alebo krátkodobý pracovný úväzok. Skutočným cieľom tohto programu však bolo, aby štátny priemysel dostal zo Západu nové technológie a duševné vlastníctvo. V roku 2020 po narastajúcom tlaku zo Západu, však boli informácie ohľadom tohto programu odstránené spred zrakov verejnosti.
V septembri 2015 odtajnila FBI dokument o týchto čínskych talentových programoch. Prišla k záveru, že nábor cieľových osôb umožňuje Číne profitovať tromi spôsobmi: získa prístup k výskumu a odborným znalostiam v oblasti najmodernejších technológií, bude ťažiť z dlhoročného vedeckého výskumu vykonávaného v USA, podporovaného vládnymi grantmi USA a súkromným financovaním, a takisto vážne ovplyvní americkú ekonomiku.[162]
Americký Národný inštitút zdravia (NIH) zverejnil v roku 2018 správu o čínskych talentových programoch, v ktorej uviedol, že cudzí štátni príslušníci previedli duševné vlastníctvo z USA do svojich rodných krajín, zatiaľ čo účet zaplatila vláda USA. Ich činy negatívne ovplyvnili všetky akademické inštitúcie v USA.[163] M. Roy Wilson, spoluautor správy a spolupredseda poradného výboru inštitútu, uviedol, že kľúčovou kvalifikáciou pre účasť v programe Tisíc talentov je prístup k hodnotnému duševnému vlastníctvu. Dodal tiež, že problém je značný, a nie náhodný, a že závažnosť strát duševného vlastníctva nemožno ignorovať.[164]
Peter Harrell, vedúci pracovník v odbore energetiky, ekonomiky a bezpečnosti v Centre pre novú americkú bezpečnosť (Center for a New American Security), uviedol: „Čína sa usiluje o technologické schopnosti s využitím celej spoločnosti. Nakupuje inovatívne spoločnosti prostredníctvom zahraničných investícií, vyžaduje od západných spoločností, aby sa špičkové technológie prevádzali do Číny ako podmienka prístupu na čínsky trh, poskytuje obrie štátne zdroje na financovanie domáceho technologického rozvoja, financuje školenia pre špičkových čínskych študentov a výskumných pracovníkov v zahraničí, a vypláca obrovské prémie, aby prilákala talenty späť do Číny.“[165]
Program Tisíc talentov sa zameriaval na takmer všetkých čínskych študentov, ktorí od 80. rokov prišli do Spojených štátov a ktorí mali prístup k užitočným informáciám pre priemyselný, technologický a ekonomický rozvoj režimu – ide potenciálne až o desiatky tisíc jednotlivcov. ČKS v rámci svojho náboru talentov a hromadenia duševného vlastníctva mobilizuje schopnosť celej krajiny a populácie, aby viedla neobmedzenú vojnu.
Dôležitým prostriedkom na to, aby bola ČKS schopná naplniť svoje ambície, sú okrem vyslovených krádeží tiež čínska štátna pomoc a dotácie. Štátna pomoc znamená, že režim môže použiť obrovské sumy peňazí na podporu kľúčových odvetví. V skutočnosti ide o využitie čínskej národnej sily na vyvíjanie tlaku na súkromné západné podniky. To predstavuje obrovskú a nebývalú výzvu pre krajiny, kde sú vodcovia demokraticky zvolení a kde sa obchodné rozhodnutia ponechávajú na samotné podniky. Čínske dotácie – pochádzajúce z vrecka daňových poplatníkov – znamenajú, že čínski výrobcovia môžu ignorovať skutočné náklady na podnikanie, vďaka čomu sa na medzinárodných trhoch stávajú neohrozenými predátormi.
Typickým príkladom dotácií čínskeho režimu je výroba solárnych panelov. Pred desiatimi rokmi neexistovali medzi desiatimi najlepšími svetovými výrobcami solárnych článkov žiadne čínske spoločnosti. Teraz ich však šesť pochádza z Číny, vrátane dvoch najlepších. Počas prvého funkčného obdobia prezidenta Obamu bol ekologický energetický priemysel silne propagovaný. Čoskoro však išli desiatky výrobcov solárnych panelov do konkurzu, alebo museli obmedziť svoje podniky, tvárou v tvár neľútostnej konkurencii z Číny. To v tej dobe podkopalo nadšenie pre čistú energiu.[166] Tieto škody boli spôsobené čínskymi dumpingovými výrobkami na svetovom trhu, čo umožnili dotáciami, ktoré režim vyplácal v rámci domáceho solárneho priemyslu.
V západných krajinách štát tiež financuje kľúčové projekty, vrátane projektov špičkového technologického rozvoja. Prototyp internetu bol napríklad prvýkrát vyvinutý americkým ministerstvom obrany. Na Západe je však vládna účasť na národnej úrovni obmedzená. Hneď ako je technológia komercializovaná, súkromné spoločnosti majú voľné ruky. Napríklad organizácia NASA rozšírila svoje výsledky pokročilého výskumu do priemyslu prostredníctvom svojho programu prenosu technológií. Mnoho z jej softvérových projektov jednoducho uviedlo svoj zdrojový kód na web ako open source. Naproti tomu Čínska komunistická strana ku komercializácii high-tech technológií priamo využíva moc štátu, čo je to isté, ako keby použila značku „Čína, s. r. o.“ na súťaženie s jednotlivými západnými firmami.
Projekt Made in China 2025 je samozrejme neoddeliteľný od štátnych dotácií a štátneho priemyselného plánovania. Pokiaľ bude ČKS pokračovať v nastúpenom trende, príbeh solárnych panelov sa bude opakovať aj v iných priemyselných odvetviach a čínske produkty sa stanú globálnymi zabijakmi pracovných miest. Čínsky komunistický režim prostredníctvom neobmedzeného hospodárskeho a technologického boja úspešne zaviedol do pasce mnoho západných spoločností, vrátane nadnárodných firiem. Odovzdali kapitál a pokročilé technológie, ale neboli schopné konkurovať na čínskom trhu, takže vlastne pomohli vytvoriť svojich vlastných konkurentov podporovaných čínskym štátom. ČKS ich použila ako pešiakov na dosiahnutie svojich ambícií.
ČKS považuje informácie iba za ďalšiu zbraň vo svojom arzenáli. Bez ohľadu na odbor, či už ide o štát, súkromné podnikanie alebo individuálne úsilie, všetky formy informácií sú považované za legitímne pre splnenie strategických ambícií režimu.
ČKS tiež použila legislatívu, aby prinútila všetkých Číňanov zúčastniť sa na svojej neobmedzenej vojne. Národný spravodajský zákon Čínskej ľudovej republiky, schválený Stálym výborom Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (čínskeho parlamentu), stanovuje, že „národné spravodajské agentúry môžu vyžadovať, aby príslušné agentúry, organizácie a občania poskytovali nevyhnutnú podporu, pomoc a spoluprácu.“[167] To znamená, že akýkoľvek čínsky občan môže byť prinútený k zberu informácií a stať sa tak nedobrovoľným špiónom.
12. decembra 2018 sa v justičnom výbore Senátu USA uskutočnilo vypočutie o „netradičných špionážnych aktivitách“ čínskej komunistickej strany. Bill Priestap, zástupca riaditeľa kontrarozviedky FBI, odhalil prístup ČKS: strana hrá podľa pravidiel, keď je to pre ňu výhodné, zatiaľ čo inokedy ich ohýba alebo porušuje, aby dosiahla svoje ciele. Ak je to možné, strana sa tiež pokúša prepísať pravidlá a zmeniť svet podľa svojich vlastných požiadaviek.[168]
John Demers, zástupca generálneho prokurátora divízie národnej bezpečnosti Ministerstva spravodlivosti USA, vypovedal, že plán ČKS Made in China 2025 je v podstate príručkou toho, čo ukradnúť. Odhalil, že od roku 2011 do roku 2018 bolo viac ako 90 % prípadov hospodárskej špionáže, z ktorej údajne profitovala konkrétna krajina, a viac ako dve tretiny prípadov obchodných krádeží, spojených s ČLR.[169]
Špionáž ČKS sa zďaleka neobmedzuje na duševné vlastníctvo. ČKS kontroluje všetky významné súkromné spoločnosti v Číne a využíva ich na medzinárodné zhromažďovanie spravodajských informácií. Americký senátor Ted Cruz v roku 2018 označil na svojej twitterovej stránke spoločnosť Huawei za „špionážnu agentúru komunistickej strany zahalenú do hávu telekomunikačnej spoločnosti“. „Jej monitorovacie siete pokrývajú celý svet a jej klientmi sú darebácke režimy, ako Irán, Sýria, Severná Kórea a Kuba. Zatknutie finančnej riaditeľky spoločnosti Huawei, Wan-čou Meng v Kanade je príležitosťou i výzvou,“ napísal.[170]
Podľa prieskumu, ktorý v januári 2018 zverejnil francúzsky denník Le Monde, boli od januára roku 2012 z centrály Africkej únie (AÚ) v Etiópii do Šanghaja každú noc po dobu piatich rokov zasielané dôverné informácie. Z hackingu bol obvinený čínsky režim. Správa zverejnená austrálskym Inštitútom pre strategickú politiku vydaná o šesť mesiacov neskôr odhalila, že Huawei je kľúčovým poskytovateľom infraštruktúry informačnej a komunikačnej technológie v budove centrály AÚ.[171]
André Ken Jakobsson, spolupracovník z Centra vojenských štúdií v Kodani, uviedol: „Znepokojujúce je, že ČKS môže získať veľmi kritické a citlivé informácie. Môže vstúpiť do systému, ktorý ovláda celú našu spoločnosť. V budúcnosti bude všetko pripojené k 5G sieti. Obávame sa, že krajina, ktorá bude takéto zariadenie poskytovať – Čína [ČKS] – bude ovládať spínač.“[172]
Najmenej dve desaťročia využívala ČKS hackerov na získavanie dôležitých informácií z iných krajín vo veľkom rozsahu. Už v roku 1999 sa jej hackeri zamaskovali za zámorský web Falun Gong a zaútočili na Ministerstvo dopravy USA. Ministerstvo kontaktovalo stránku Falun Gong, aby útoky vyšetrilo. Čoskoro sa zistilo, že útok možno vysledovať späť k hackerovi zo spravodajskej agentúry prevádzkovanej stranou.[173] V júni 2015 bol americký úrad štátnej správy napadnutý hackermi ČKS, ktorí ukradli osobné údaje a bezpečnostné informácie viac ako 21,5 milióna Američanov. Medzi postihnutými bolo 19,7 milióna zamestnancov vlády a 1,8 milióna ich rodinných príslušníkov.
V novembri 2018 hotelová sieť Marriott International oznámila, že hackeri odcudzili súkromné informácie, vrátane pasov, až 500 miliónom klientov. Ku krádežiam dochádzalo už od roku 2014. Americký minister zahraničných vecí Michael Pompeo 12. decembra toho istého roku potvrdil, že k hackerstvu došlo prostredníctvom ČKS. Marriott je najväčším hotelovým dodávateľom pre vládu a armádu USA.
ČKS využíva aj ďalšie metódy neobmedzenej vojny. Nižšie uvedených je niekoľko hlavných oblastí.
Typickou diplomatickou metódou ČKS je stratégia „rozdeľ a panuj“. Keď svet kritizuje ČKS za porušovanie ľudských práv, predstavitelia režimu vyzývajú každú krajinu, aby diskutovala o ľudských právach samostatne a za zatvorenými dverami. V konečnom dôsledku však táto kritika nemá pre režim žiadny obmedzujúci účinok. Navyše ČKS prakticky rozložila medzinárodné normy, ktoré chránia ľudské práva.
ČKS použila túto metódu, aby sa vyhla odsúdeniu a sankciám tesne predtým, než sa pripojila k Svetovej obchodnej organizácii. Hneď ako bola Čína prijatá do tejto organizácie, režim začal okamžite používať ekonomické prostriedky, aby nalákal rôzne krajiny a znovu použil metódy rozdelenia a panovania, aby dosiahol veľké prielomy v rôznych oblastiach.
ČKS tiež využíva nečestnú taktiku diplomacie s využitím rukojemníkov, aby zatýkala a vyhrážala sa Číňanom i zahraničným občanom, pokiaľ nebudú splnené jej požiadavky. Predtým, ako USA v roku 2002 udelili ČĽR status „trvalo normálne obchodné vzťahy“, čínsky režim zatýkal disidentov takmer pred každým rokovaním a potom počas rokovaní použil prepustenie disidentov ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov počas vyjednávania. Komunistická strana ignoruje práva a životy svojich vlastných ľudí. Vie však, že západné spoločnosti sa o základné ľudské práva zaujímajú. Využíva preto svojich vlastných občanov ako rukojemníkov, aby sa vyhrážala nepriateľom – Spojeným štátom.
S rýchlym rozvojom ekonomiky nadobudla ČKS viac odvahy a začala si brať za rukojemníkov aj cudzincov. Šesť týždňov potom, čo bol v Kanade zatknutý vyššie spomínaný Su Bin, pretože prenikol do americkej vojenskej databázy, ČKS zatkla kanadský pár Kevina a Júliu Garrattových, ktorých obvinila zo špionáže.[174]
Potom, čo bola vo Vancouveri 1. decembra 2018 zatknutá viceprezidentka a finančná riaditeľka firmy Huawei, Meng Wan-čou, čínske ministerstvo zahraničných vecí iniciovalo sériu protestov. Konzulát ČKS v Kanade zmobilizoval k protestným akciám veľké množstvo prokomunistických Číňanov žijúcich v zahraničí. ČKS okrem toho zatkla dvoch kanadských občanov ako odvetu za Mengove zatknutie.[175] Účelom bolo vyvinúť priamy nátlak na Kanadu a vraziť klin medzi Kanadu a USA.
Nedodržiavanie zákonov je pracovným postupom ČKS. Každý cudzinec v Číne sa môže kedykoľvek stať rukojemníkom a môže byť použitý ako prostriedok na rokovanie pre politické, ekonomické a diplomatické účely. Keď sa navyše ČKS vyhráža Číňanom v zahraničí, najmä disidentom, často využíva ich príbuzných v Číne ako rukojemníkov.
ČKS vyvinula asymetrické zbrane, ako sú protilodné strely a protilietadlové balistické rakety. Pokiaľ ide o konvenčné zbrane, ČKS sa pokúsila prekonať technologickú nadradenosť Spojených štátov tým, že vlastní väčšie množstvo zariadení zacielených na vysoko hodnotný majetok. ČKS sa ekonomicky a technologicky rozrástla, čo jej poskytlo väčší operačný priestor na implementáciu kybernetickej vojny, vesmírnej vojny a ďalších nekonvenčných high-tech útočných vektorov proti Spojeným štátom, ako sa uvádza v poslednej časti.
Vo vojne podľa predstáv ĽOA nie sú „hmatateľné národné hranice, nehmotný kyberpriestor, medzinárodné právo, vnútroštátne právo, kódexy správania a etika [pre sily ĽOA] záväzné.“ Ich jednotky by neboli obmedzené žiadnymi pravidlami: „Každý by mohol byť cieľom a mohli by sa použiť ľubovoľné prostriedky.“ Autori Neobmedzenej vojny vyhlasujú: „Už ste uvažovali o kombinácii bojiska s ne-bojiskom, vojny a ne-vojny, vojenského a nevojenského – konkrétne, o kombinácii maskovaných lietadiel, riadených striel a sieťových zabijakov, jadrovej vojny, finančnej vojny a teroristických útokov? Alebo, jednoducho povedané, Schwarzkopf [vtedajší hlavný veliteľ ústredného velenia USA] + Soros [ľavicový miliardár] + Morris [tvorca počítačového vírusu Morris Worm] + bin Ládin? Na túto kartu my v skutočnosti vsádzame.“[176]
Prostredníctvom snáh spoločností Huawei a ZTE o obsadenie technologického trhu 5G sa ČKS snaží získať dominantné postavenie v štandardoch 5G a chce v tejto novej technológii hrať novú globálnu rolu. Bývalý šéf pobočky FED v Dallase povedal: „Ak by Čína tieto preteky vyhrala, vytvorila by protokoly pre internet, rovnako ako keď angličtina nahradila nemčinu ako vedecký jazyk a stala sa jazykom všetkých dôležitých aktivít na globálnej úrovni.“[177]
V súčasnej dobe internet čelí novému vývoju, ktorého jadrom je technológia 5G. Kombináciou 5G a umelej inteligencie dramaticky narastá internetová kontrola nad fyzickým svetom a prepisujú sa pravidlá celého sveta. Ak by ČKS dominovala nad 5G, mohla by konať prakticky bez prekážok.
Okrem toho, akonáhle budú operácie vonkajšej propagandy ČKS úspešne integrované so sieťou 5G pod kontrolou Číny, jej úsilie o indoktrináciu ľudí v zahraničí výrazne prevýši ich súčasný rozsah a dopad.
Na zasadnutí vlády USA, ktoré sa konalo 16. augusta 2018, prezident Donald Trump uviedol, že šírenie opiátov, a najmä syntetickej drogy fentanyl z Číny, sa stalo „takmer formou vojny“.[178] V roku 2017 bolo v Spojených štátoch viac než sedemdesiat tisíc prípadov predávkovania drogami, z ktorých viac ako 40 % súviselo so syntetickými opioidmi (hlavne s fentanylom a jeho ekvivalentami). Tieto drogy sú primárne vyrábané v Číne a potom sa do USA dostávajú prostredníctvom poštovej služby USA alebo sa pašujú do krajiny cez hranicu s Mexikom.[179]
Markos Kounalakis, vedúci výskumník na Stredoeurópskej univerzite napísal, že fentanyl sa „používa ako zbraň v čínskej ópiovej vojne 21. storočia proti Amerike“. Kounalakis ďalej uviedol, že obchodovanie s fentanylom je jednou zo stratégií ČKS: režim vidí skutočnú hodnotu tejto chemikálie ako „ziskového exportného opiátu, ktorý zároveň ničí americké komunity a americké politické prostredie“.[180]
V septembri 2018 čínska rodina cestujúca po Švédsku vyhlásila, že s ňou polícia zle zaobchádzala, potom čo ju policajti vyviedli z hotela, keď chcela prespať v hotelovej hale. Hneď ako na melodramatické zábery vyvádzanej rodiny rozhorčene zareagovalo čínske veľvyslanectvo a médiá, začali Číňania bojkotovať švédske spoločnosti IKEA a H&M.[181] Švédska televízna stanica SVT odvysielala satirický program o incidente, ktorý situáciu ešte viac vyhrotil. Webové stránky švédskeho veľvyslanectva a moderátora programu Jespera Rönndahla ako aj facebookové stránky televízie zaplavili desaťtisíce čínskych užívateľov internetu.[182]
Po šesťdesiatich rokoch ničenia tradičnej kultúry a jej nahrádzania kultúrou komunistickej strany je ČKS schopná vyvinúť nátlak na miliardu Číňanov a premeniť ich na obrovskú armádu. Čínska komunistická strana je schopná prostredníctvom nacionalizmu ovládať verejnosť, pretože ľudia nepoznajú skutočnú históriu strany a nevedia o jej zločinoch. Čínska verejnosť nepozná históriu zabíjania ČKS. Generácie Číňanov, ktorí vyrástli v straníckej kultúre, tak v sebe nesú kultúru strany. Keď títo ľudia odídu z Číny, aby si zarobili na živobytie, exportujú do zahraničia i kultúru strany, a stávajú sa tak súčasťou obrovskej zámorskej armády čínskeho režimu. To posilnilo schopnosť ČKS ovládať túto „armádu“ v slobodnom svete a používať ju k podvratnej činnosti.
ČKS už mnoho rokov propaguje stranícku kultúru a jej hodnoty pod vlajkou tradičnej čínskej kultúry a jej zvykov. Ľudia na celom svete majú veľký záujem o dlhú históriu a bohatú kultúru Číny. Ich porozumenie je však veľmi obmedzené. ČKS to dobre vie a plne to využíva. Prijatím niektorých povrchných foriem tradičnej kultúry sa ČKS preobliekla za strážcu a skutočného predstaviteľa čínskej kultúry, čo ľuďom v iných krajinách mimoriadne sťažilo uvidieť jej faloš.
ČKS začala propagovať svoj vlastný finančný platobný systém a používanie jüanu v rámci „ekonomickej pomoci“ a prostredníctvom súkromných podnikov v snahe vybudovať globálnu infraštruktúru. Zamýšľa použiť jüan na nahradenie dominantného amerického dolára v medzinárodnom obehu mien. V rámci svojej stratégie neobmedzenej finančnej vojny môže režim dosiahnuť svoje ciele jednoducho iba tým, že vytlačí obrovské množstvo peňazí a v prípade potreby tak zničí finančný systém. Think-tanky ČKS obhajujú „weaponizáciu“ devízových rezerv.
Počas hnutia študentskej demokracie 4. júna 1989 čínski komunisti nariadili vojakom a policajtom, aby sa maskovali za pekinských civilistov a vytvárali nepokoje. Armáda potom mohla týchto ľudí použiť ako výhovorku pre hromadné zabíjanie, ktoré nazvala „potlačením nepokojov“. V úvodnej fáze perzekučnej kampane proti Falun Gongu čínsky režim vymyslel incident „sebaupálenia“ na Námestí nebeského pokoja, aby ospravedlnil následnú eskaláciu prenasledovania. Počas hongkonského hnutia Okupujte Central s láskou a mierom (Occupy Central With Love and Peace), priviezla ČKS ľudí zo Šen-čenu, aby podnecovali násilie v Hongkongu, čím následne donútila políciu k agresívnejšiemu zákroku proti demonštrujúcim.
Pre ČKS sú vražda a atentát bežné metódy a strana môže rovnako tak dobre v budúcnosti použiť akékoľvek prostriedky – otravu, atentát, výbuch, sabotáž energetických sietí alebo prepravných zariadení atď. – na vytvorenie chaosu a konfliktu na Západe.
Jadrom neobmedzenej vojny je mobilizácia zlých ľudí na postupné ničenie ľudstva. ČKS je vysoko zdatná v lákaní ľudí, aby konali proti morálke a svojmu vlastnému svedomiu. Ľudia, ktorí strane podľahnú, sú často buď pasívne zneužití, alebo sa stanú jej aktívnymi pomocníkmi. Preto sa ČKS snaží objaviť slabé stránky vplyvných osobností v oblasti politickej, ekonomickej, vojenskej, mediálnej, kultúrnej, technologickej, vzdelávacej a pod. – či už sa jedná o ich vlastné záujmy alebo túžby – a využíva ich na to, aby dobrovoľne spolupracovali so stranou. Ak táto stratégia nefunguje, môže ČKS využiť hrozby a zastrašovanie a týmto vydieraním ich prinúti k spolupráci. V niektorých prípadoch ČKS dokonca poskytla orgány na transplantáciu od ľudí, ktorých predtým zabila, aby si tak získala vplyvné osoby, ktoré transplantáciu potrebovali.
Prostriedky, ktoré ČKS dokáže vynaložiť, aby prenikla do iných krajín, sa vzpierajú ľudskej predstavivosti a vyššie uvedené fakty sú iba špičkou ľadovca. Ľudia vo všetkých sférach života, najmä v politike a v podnikaní, sa stali nástrojmi ČKS v jej kampani neobmedzenej vojny. Takmer všetky krajiny na svete začali pociťovať globálne ambície ČKS a jej zlovoľné neobmedzené prostriedky.
Povaha ČKS ju predznamenáva k tomu, že sa bude vždy stavať proti tradičnej kultúre, ortodoxnej morálke a univerzálnym hodnotám. Dnešná ČKS je svetovou osou zla a nepriateľom ľudstva. Svet sa musí prebudiť a začať konať.
Čína má obrovské územie a najväčšiu populáciu zo všetkých krajín na svete. Stala sa druhou najväčšou ekonomikou na svete a od roku 2010 tiež druhou najväčšou vojenskou mocnosťou s jadrovými zbraňami. Žiadna tyranská sila v histórii nemala takú veľkú ekonomickú a vojenskú moc. ČKS si osvojila najhrozivejšie a najpokrivenejšie prvky moderných totalitných režimov a starovekých čínskych taktík. Preto ČKS nikdy nehrá podľa pravidiel. Jej stratégie idú do hĺbky a sú nemilosrdné, pričom často presahujú predstavivosť a pochopenie vodcov a stratégov z iných krajín. Tým, že sa ČKS zmocnila 1,3 miliardy Číňanov, predstavila sa svetu ako obrovský a veľmi žiadaný trh, ktorý priťahuje zahraničný kapitál, podnikateľov i politikov. Tým ich prinúti k tomu, aby zatvárali oči pred porušovaním ľudských práv a zlovoľnosťou ČKS, a v niektorých prípadoch ich dokonca prinúti k spolupráci pri páchaní zločinov.
ČKS zabila 80 miliónov Číňanov. V nedávnej dobe sa dopustila nespočetných zločinov proti praktizujúcim Falun Gongu, podzemným kresťanom, Tibeťanom, Ujgurom, disidentom a ľuďom zo spodných vrstiev spoločnosti. Hneď ako sa režim zrúti, bude stáť pred súdom a bude čeliť trestom za všetky svoje zločiny. V snahe uniknúť svojmu osudu sa však strana nebude ostýchať spáchať ešte viac odporných zločinov.
Čínska komunistická strana je hlavným zástupcom komunistického ducha v ľudskej ríši. Strana bola už od svojho vzniku predurčená k zániku a jej existenciu vždy sprevádzal silný pocit krízy a strachu. ČKS je poháňaná týmto pocitom neustálej krízy a v kritických okamihoch sa uchyľuje ku všetkým potrebným prostriedkom a prijíma extrémne opatrenia, aby mohla pokračovať. ČKS si dlhodobo upevňovala svoju pozíciu v snahe nahradiť Spojené štáty a ovládnuť svet. S neúnavným úsilím a odhodlaním sa preto pripravuje na posledný boj s USA. ČKS zároveň použila celý rad prostriedkov na export modelu ČKS a ideológie komunistickej strany, ktorou otrávila svet.
Ak by bola ortodoxná morálka, ktorá pomáhala ľudstvu prežiť tisíce rokov, skutočne zničená, výsledkom by bolo zničenie celej ľudskej rasy. Preto sa ČKS okrem svojho vojenského, hospodárskeho, vedeckého a technologického úsilia zameriava aj na vnucovanie svojej ideológie ateizmu a pokrivených názorov ohľadne dobra a zla ďalším krajinám.
Všetky ambície ČKS – o ktoré sa usiluje prostredníctvom mäkkej sily, tvrdej sily a ostrej sily – sú založené na úplnom ignorovaní morálky a sú zamerané na to, aby slúžili jej väčšej ambícii, ktorou je zničenie tradičnej morálky a univerzálnych hodnôt. Cieľom ČKS je presadiť sa ako ríša zla a vládca sveta. Jej cieľom je priniesť do sveta totalitný útlak – globálny policajný štát charakterizovaný vymývaním mozgov, kontrolou mysle, masovým sledovaním, odstránením súkromného vlastníctva, oficiálnym ateizmom, elimináciou náboženstva a tradičnej kultúry, presadzovaním neobmedzených telesných túžob, korupciou a morálnou degeneráciou. Jej cieľom je priviesť svet do chudoby a zmätku, premeniť ľudí na zvieratá a uvrhnúť ľudstvo do priepasti morálnej degradácie. To všetko je cesta, ktorú usporiadal komunistický duch v snahe zničiť ľudstvo.
ČKS je veľmi ambiciózna a dychtí po tom, aby mohla presadiť svoju globálnu hegemóniu. Tým predstavuje vážnu hrozbu pre celý svet. Je smutné, že dodnes sa veľa krajín, vlád a politických osobností, stále chce spriateliť s ČKS, bez toho, aby si uvedomovali s tým spojené nebezpečenstvo. Vzťah ilustruje čínske príslovie: „Ak vychovávaš tigrie mláďa, nakoniec vyrastie a zožerie ťa.“
Bez pomoci rozvinutých západných krajín a podpory toľkých nadnárodných korporácií, high-tech gigantov a veľkých finančných inštitúcií by sa ČKS za krátke obdobie iba niekoľkých desaťročí nemohla vyvinúť zo slabej ekonomiky s režimom na pokraji zrútenia k nezdolnej osi zla.
Americký bezpečnostný expert Michael Pillsbury tvrdí, že Západ po celú dobu od ČKS nerealisticky očakával, že sa nevyhnutne stane demokratickejšia, že túži po kapitalistickej spoločnosti v americkom štýle, že sa integruje do medzinárodného sociálneho poriadku, že vzťahy medzi USA a Čínou prerastú v plnú spoluprácu alebo že dravé elementy ČKS sa oslabia, atď. Vo svojej knihe z roku 2015 Pillsbury dôrazne vyzval vládu USA, aby rýchlo čelila realite a prijala protiopatrenia voči ČKS – inak ČKS zvíťazí.[183]
Britský týždenník The Economist sa vo svojom článku z marca 2018 zamýšľal nad politikou, ktorú západné krajiny prijali voči Číne – a najmä nad ich riskantnou domnienkou, že Čína bude smerovať k demokracii a trhovému hospodárstvu. Pripustil, že tento risk Západu nevyšiel. Čína pod vedením komunistickej strany nie je trhovou ekonomikou a pri svojom súčasnom nastavení ani nikdy nebude. Naopak, ČKS považuje podnikanie a obchod za ďalšie prostriedky štátnej moci a ako také ich ovláda. Využíva svoj mocenský monopol pri formovaní globálnej ekonomiky, používa peniaze na manipuláciu obchodných partnerov a trestá jednotlivcov a skupiny, s ktorými nesúhlasí.[184]
Západ pochopil Čínu zle z mnohých dôvodov: jedným sú vyššie spomínané zložité usporiadania komunistického ducha, ďalším dvojtvárnosť a chameleónska povaha ČKS a v neposlednom rade to, že slobodné spoločnosti majú problém odlišovať Čínu od čínskej komunistickej strany. Západ sa navyše v Číne zmýlil kvôli svojej snahe o krátkodobé zisky, či už jednotlivcov, spoločností alebo celých národov. To poskytlo ČKS ďalšiu príležitosť na využitie výhody.
Morálne pokrivená ČKS sa zameriava na medzery v morálke ľudí v slobodných spoločnostiach, ľudí, ktorých snaha o krátkodobé zisky umožňuje ČKS infiltrovať a podkopať samotné základy týchto spoločností. Ak podrobne preskúmame stratégie prijaté Spojenými štátmi v oblasti rokovaní s ČKS, sú do veľkej miery založené na úvahách o krátkodobom zisku namiesto najzákladnejších dlhodobých záujmov Ameriky. Tým bola popretá podstata, na ktorej bola táto krajina založená.
Sláva a autorita ľudstva pochádzajú z nebies a sú určované morálnou úrovňou ľudí. Prosperita a sila etnickej skupiny či národa závisia tiež od úrovne ich morálky. Usporiadaniam, ktoré komunistický duch vytvoril, človek nie je schopný vzdorovať obyčajnými prostriedkami. Keď sledujeme túto logiku, bude hneď zrejmé, v čom sa Západ zmýlil – bez ohľadu na to, aké ľudské metódy sa použili, v konečnom dôsledku nemôžu poraziť sily zla.
Mnoho vlád, veľkých spoločností a podnikateľov môže na určitú dobu od ČKS získať určité výhody výmenou za to, že sa vzdajú svojich morálnych hodnôt. Nakoniec však stratia viac, než získajú. Takéto nepoctivo získané povrchné výhody sú škodlivé.
ČKS nie je politickou stranou alebo režimom v normálnom zmysle. Nezastupuje Číňanov. Zastupuje komunistického ducha. Spojiť sa s ČKS znamená spojiť sa s diablom. Byť priateľom ČKS znamená byť zadobre s diablom, pomáhať mu a podieľať sa na tom, ako vedie ľudstvo smerom k zničeniu. Naopak, postaviť sa ČKS znamená zapojiť sa do boja medzi dobrom a zlom. Nejedná sa o jednoduchú záležitosť, keď krajiny bojujú o svoje národné záujmy. Je to boj o budúcnosť ľudstva.
Čína a svet sa dnes nachádzajú na križovatke. Čínsky národ nemôže očakávať, že Čínska komunistická strana, ktorá má za sebou nespočetné krvavé dlhy, urobí akékoľvek skutočné reformy. Čína bude slobodná iba ak bude komunistická strana záležitosťou histórie.
Pre ľudí na celom svete je Čína známa ako krajina starobylej civilizácie, ktorá sa vyznačuje zdvorilosťou a spravodlivosťou. Bez komunistickej strany bude Čína opäť normálnym členom civilizovaného sveta – národom, ktorého ľudské a prírodné zdroje, rozmanité starobylé tradície a kultúrne dedičstvo budú patriť k bohatstvu ľudstva.
Ako sa v časoch veľkých ťažkostí posúvame vpred, stále viac Číňanov si uvedomuje zlú povahu ČKS. Po vydaní Deviatich komentárov ku komunistickej strane v novembri 2004 začalo narastať množstvo ľudí, ktorí znovu nadobudli svoju morálnu odvahu a rozhodli sa oddeliť sa od komunistického ducha. Viac ako 370 miliónov Číňanov vystúpilo z ČKS a jej pridružených organizácií. Pokiaľ slobodný svet podporí trend vystupovania z ČKS a preruší všetky väzby s týmto duchom, ČKS nebude môcť pokračovať v súčasnom konaní.
Zdanlivo nezlomný Sovietsky zväz sa rozpadol zo dňa na deň. Hoci ČKS cerí na celý svet svoje tesáky, hneď ako svet rozpozná jej zlú povahu a urobí spravodlivú voľbu, k jej rozpusteniu by mohlo dôjsť rovnako rýchlo.
Vzostup ČKS bol umožnený hlavne úpadkom morálky a ľuďmi, ktorí sú zaslepení svojimi okamžitými záujmami. Aby sme unikli tomuto osudu, musíme pozbierať svoju morálnu odvahu, oživiť tradičné hodnoty a mať pevnú vieru v nebesá.
Aby sme porazili ČKS, nemôžeme sa vôbec spoliehať iba na obyčajné, svetské prostriedky. Zlý duch má väčšiu silu než ľudia, a to je hlavná príčina neustálej expanzie ČKS. Duch sa však nikdy nemôže merať s nebesami. Ak ľudia zachovajú vernosť nebesiam a budú sa riadiť ich vôľou, dostane sa im požehnania a budú schopní prekonať diabolské úklady ducha.
ČKS je nepriateľom celého ľudstva, pretože založila najkrvavejší a zároveň najtyranskejší režim v histórii. Všetky štáty a národy musia vzdorovať jej globálnym ambíciám, ak si chcú zabezpečiť svoju budúcnosť a ochrániť ľudskú civilizáciu. ČKS je predurčená k zániku. Odmietnuť čínsky komunistický režim znamená uniknúť rovnakému osudu záhuby.
[1] Zhao Kejin, „Heping fazhan daolu: Moshi de tupo“ [„The Road of Peaceful Development: A Paradigmatic Breakthrough“], People.cn, 11. november 2009, http://theory.people.com.cn/GB/10355796.html. [V čínštine]
[2] Michael Pillsbury, The Hundred-Year Marathon: China’s Secret Strategy to Replace America as the Global SuperPower (New York: Henry Holt and Co., 2015), kap. 5.
[3] US Congress, Senate, Committee on Foreign Relations: Subcommittee on East Asian and Pacific Affairs, US-China Relations: Status of Reforms in China, 108th Cong., 1st sess., 22. apríla 2004, https: // www.foreign.senate.gov/imo/media/doc/WaldronTestimony040422.pdf.
[4] Chris Giles, „China Poised to Pass US as World’s Leading Economic Power This Year“, Financial Times, 29. apríla 2014, https://www.ft.com/content / d79ffff8-cfb7-11e3-9b2b-00144feabdc0.
[5] „CMHI and CMA CGM Complete the Terminal Link Transaction“, CMA-CGM a CMHI, 11. júna 2013, https://www.cma-cgm.com/static/News / Attachments / CMHI% 20and%20cm% 20CGM% 20complete% 20the% 20Terminal% 20Link% 20transaction.pdf.
[6] Derek Watkins, K.K. Rebecca Lai a Keith Bradsher, „The World, Built by China“, The New York Times, 18. novembra 2018,
https: // www.nytimes.com/interactive/2018/11/18/world/asia/world-built-by-china.html.
[7] Andrew Sheng, „A Civilizational Clash With China Comes Closer“, Asia Global Institute, The University of Hong Kong, 16. januára 2018,
http://www.asiaglobalinstitute.hku.hk/en/civilizational-clash-chinacomes-closer /.
[8] Wu Xinbu, „Dui zhoubian waijiao yanjiu de yixie Sikao“, World Affairs, číslo 2 (2015), http://www.cas.fudan.edu.cn/picture/2328.pdf. [V čínštine]
[9] Nick McKenzie a Sarah Ferguson, Power and Influence: The Hard Edge of China’s Soft Power, Australian Broadcasting Corporation, 5. jún 2017, video, https://www.abc.net.au/4corners/power-and-influencepromo/8579844.
[10] „Sam Dastyari Resignation: How We Got Here“, Australian Broadcasting Corporation, 11. decembra 2017, https://www.abc.net.au / news / 2017-12-12 / sam-dastyari-resignation-how-did-we-gethere /9249380.
[11] Chris Uhlmann and Andrew Greene, „Chinese Donors to Australian Political Parties: Who Gave How Much?“ Australian Broadcasting Corporation, 7. jún 2017, https://www.abc.net.au/news/2016-08-21/china-australia-political-donations / 7766654? nw =0.
[12] John Fitzgerald, „China in Xi’s ,New Era’“, Journal of Democracy, no. 29. apríla 2018, https://muse.jhu.edu/article/690074.
[13] Tara Francis Chan, „Rejected Three Times Due to Fear of Beijing, Controversial Book on China’s Secret Influence Will Finally Be Published“, Business Insider, 5. februára 2018, https: //www.businessinsider.com/australian-book-on-chinas-influence-gets-publisher-2018-2.
[14] Jonathan Pearlman, „US Alarm Over Aussie Port Deal With China Firm“, The Straits Times, 19. novembra 2015, https: //www.straitstimes.com / asia / australianz / us-alarm-over-aussie-port-deal-with-china-firm.
[15] Christopher Walker a Jessica Ludwig, „From ,Soft Power’ to ,Sharp Power’: Rising Authoritarian Influence in the Democratic World“, in: Sharp Power: Rising Authoritarian Influence (Washington, D.C .: National Endowment for Democracy, 2017), 20, https://www.ned.org/wp-content/uploads/2017/12/Sharp-Power-Rising-Authoritarian-Influence-Full-Report.pdf.
[16] „2017 Foreign Policy White Paper,“ Australian Government, 23. novembra 2017, https://www.fpwhitepaper.gov.au/foreign-policy-white-paper/overview.
[17] Caitlyn Gribbin, „Malcolm Turnbull Declares He Will ‘Stand Up’ for Australia in Response to China’s Criticism“, Australian Broadcasting Corporation, 8. decembra 2017, https://www.abc.net.au/news/2017-12-09/malcolm-turnbull-says-he-will-stand-up-for-australia / 9243274.
[18] Irene Luo, „Former Chinese Diplomat on China’s Infiltration of Australia“, The Epoch Times, 5. júla 2017,
[19] Clive Hamilton, Silent Invasion: China’s Influence in Australia (Melbourne: Hardie Grant, 2018), kap. 1.
[20] Na tom istom mieste.
[21] Na tom istom mieste.
[22] Na tom istom mieste.
[23] Na tom istom mieste, kap. 3.
[24] Anne-Marie Brady, „Magic Weapons: China’ s Political Influence Activities Under Xi Jinping“, Wilson Center, 16. septembra 2017,
https: /www.wilsoncenter.org/sites/default/files/media/documents/article/magic_weapons.pdf.
[25] Eleanor Ainge Roy, „,I’m Being Watched’ : Anne Marie Brady, the China Critic Living in Fear for Beijing“, The Guardian, 22. januára 2019,
[26] Brady, „Magic Weapons“.
[27] Lin Tinghui, 林廷輝, „Long zai mosheng de haiyu: Zhongguo dui Taipingyang daoguo waijiao zhi kunjing“, 龍在陌生海域：中國對太平洋島國外交之困境 [„The Dragon in Strange Waters: China’s Diplomatic Quagmire in the Pacific Islands“], Journal on International Relations, číslo 30, s. 58, https://diplomacy.nccu.edu.tw/ download.php?filename=451_b9915791.pdf&dir=archive&title=File. [V čínštine]
[28] Ben Bohane, „The U.S. Is Losing the Pacific to China“, The Wall Street Journal, 7. júna 2017, https://www.wsj.com/articles/the-u-s-is-losing-the-pacific-to-china-1496853380
[29] Josh Rogin, „Inside China’s, ‘Tantrum Diplomacy’ at APEC“, The Washington Post, 20. novembra 2018,
https://www.washingtonpost.com/news/josh-rogin / wp / 2018/11/20/inside-chinas-tantrum-diplomacy-at-apec.
[30] International Crisis Group, „China’s Central Asia Problem“, správa, č. 244, 27. februára 2013, https://www.crisisgroup.org/europe-central-asia/central-asia / china-s-central-asia-problem.
[31] Wu Jiao a Zhang Yunbi, „Xi Proposes a ,New Silk Road’ With Central Asia“, China Daily, 8. septembra 2013,
http://www.chinadaily.com.cn/sunday / 2013-09 / 08 /content_16952160.htm
[32] Raffaello Pantucci a Sarah Lain, „China’s Eurasian Pivot: The Silk Road Economic Belt", Whitehall Papers 88, č. 1 (16. mája 2017),
https: // www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/02681307.2016.1274603
[33] International Crisis Group, „China’s Central Asia Problem“.
[34] Kong Quan 孔泉, „Zhongguo zhichi Wuzibiekesitan wei guojia anquan suo zuo nuli“ 中國支持烏茲別克斯坦為國家安全所做努力 [„China Supports Uzbekistan’s Efforts for National Security“], People.cn, 17. mája 2005, http://world.people.com.cn/GB / 8212/14450/46162 / 3395401.htm. [V čínštine]
[35] Benno Zogg, „Turkmenistan Reaches Its Limits With Economic and Security Challenges“, IPI Global Observatory, 31. júla 2018,
https://theglobalobservatory.org/2018/07/turkmenistan-limits-economic-security-challenges.
[36] Jakub Jakóbowski a Mariusz Marszewski, „Crisis in Turkmenistan: A Test for China’s Policy in the Region“, Centre for Eastern Studies (OSW), 31. augusta 2018, https://www.osw.waw.pl/en/publikacje/osw-commentary/2018-08-31/crisis-turkmenistan-a-test-chinas-policy-region-o.
[37] Eiji Furukawa, „Belt and Road Debt Trap Spreads to Central Asia“, Nikkei Asian Review, 29. augusta 2018,
https://asia.nikkei.com/Spotlight/Belt-and-Road/Belt-and-Road-debt-trap-spreads-to-Central-Asia.
[38] „Tajikistan: Chinese Company Gets Gold Mine in Return for Power Plant“, Eurasianet, 11. apríla 2018 https://eurasianet.org/tajikistan-chinese-company-gets-gold-mine-in-return-for-power-plant.
[39] Danny Anderson, „Risky Business: A Case Study of PRC Investment in Tajikistan and Kyrgyzstan“, The Jamestown Foundation, China Brief, 18, č. 14, 10. augusta 2018, https://jamestown.org/program/risky-business-a-case-study-of-prc-investment-in-tajikistan-and-kyrgyzstan.
[40] Juan Pablo Cardenal a Heriberto Araújo, China’s Silent Army: The Pioneers, Traders, Fixers and Workers Who Are Remaking the World in Beijing’s Image, prekl. Catherine Mansfield (New York: Crown Publishing Group, 2013), kap. 2.
[41] Lindsey Kennedy a Nathan Paul Southern, „China Created a New Terrorist Threat by Repressing Secessionist Fervor in Its Western Frontier“, Quartz, 31. mája 2017, https://qz.com/993601/china-uyghur-terrorism.
[42] Xu Jin 徐進 et al., „Dazao Zhongguo zhoubian anquan de ,zhanlue zhidian’ guojia“ 打造中國周邊安全的「戰略支點」國家 [„Making ‘Strategic Pivots’ for China’s Border Security“], World Affairs 2014, č. 15 (2014): 14-23,
http://cssn.cn/jjx/xk/jjx_lljjx/sjjjygjjjx / 201411 / W020141128513034121053.pdf. [V čínštine]
[43] Therese Delpech, Iran and the Bomb: The Abdication of International Responsibility (New York: Columbia University Press, 2007), 49.
[44] Cardenal a Araújo, China’ s Silent Army, epilóg.
[45] Seyed Reza Miraskari et al., „An Analysis of International Outsourcing in Iran-China Trade Relations“, Journal of Money and Economy, zv. 8, č. 1 (zima 2013): 110-139, http://jme.mbri.ac.ir/article-1-86-en.pdf.
[46] Scott Harold a Alireza Nader, China and Iran: Economic, Political, and Military Relations (Washington, D.C .: RAND Corporation, 2012), 7, https://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/occasional_papers/2012/RAND_OP351.pdf.
[47] „Raoguo ‘Maliujia kunju’ de shangye jichu - ruhe baozheng Zhong Mian youqi guandao youxiao yunying" 繞過「馬六甲困局」的商業基礎——如何保證中緬油氣管道有效運營 [„The Commercial Foundation to Bypass the ‘Malacca Dilemma’: How to Ensure the Effective Operation of the China-Myanmar Oil and Gas Pipelines“], The First Financie Daily, 22. júl 2013,
https://www.yicai.com/news/2877768.html [V čínštine]
[48] Bertil Lintner, „Burma and Its Neighbors“, Asia Pacific Media Services, februára 1992, http://www.asiapacificms.com/papers/pdf/burma_india_china.pdf.
[49] „Xianzhi liangnian hou, Zhong Mian yuanyou guandao zhongyu tongkai“ 閒置兩年後 中緬原油管道終於開通 [„After Two Years of Inactivity, the China-Myanmar Crude Oil Pipeline Is Finally Opened“], BBC Chinese, 10. apríla 2017, https: //www.bbc.com/zhongwen/simp/chinese-news-39559135. [V čínštine]
[50] Zhuang Beining 莊北甯 a Che Hongliang 車宏亮, „Zhong Mian qianshu Jiaopiao shenshuigang zhuan’an kuangjia xieding“中緬簽署皎漂深水港專案框架協定 [„China-Myanmar Signs the Framework Agreement for the Kyaukpyu Deep-Water Port Project“], Xinhuanet.com, 8. novembra 2018, http: //www.xinhuanet.com / 2018-11 / 08 / c_1123686146.htm. [V čínštine]
[51] Lu Cheng 鹿鋮, „Zhong Mian Jingi zoulang: Miandian fabiao de xinxing tujing“ 中緬經濟走廊：緬甸發展的新興途徑 [„China-Myanmar Economic Corridor: An Emerging Approach to Myanmar’s Development“], Guangming Net, 17. septembra 2018,
http://news.gmw.cn/2018-09/17/content_31210352.htm. [V čínštine]
[52] Lin Ping, 林坪, Jiemi Zhongguo rui liliang (shiyi): Ouzhou zhengjie“ 揭祕中國銳實力（十一）欧洲政界 [„Disclosing China’s Sharp Power (Part XI) European Politics“], Radio Free Asia, 5. novembra 2018, https://www.rfa.org/mandarin/ytbdzhuantixilie/zhongguochujiaoshenxiangshijie / yl-11052018102634.html. [V čínštine]
[53] Jason Horowitz a Liz Alderman, „Chastised by EU, a Resentful Greece Embraces China’s Cash and Interests“, The New York Times, 26. augusta 2017, https://www.nytimes.com/2017/08/26/world/europe/greece-chinapiraeus-alexis-tsipras.html.
[54] Jan Velinger, „President’s Spokesman Lashes Out at Culture Minister for Meeting with Dalai Lama“, Radio Prague International, 18. október 2016,
[55] Lin Ping, „Disclosing China’s Sharp Power“.
[56] „Deguo lanpishu: Zhongguo zai Deguo feijinrong zhijie touzi dafu zengzhang“ [„German Blue Book: China’s Non-Financial Direct Investment in Germany Has Grown substantially“], Sina.com.cn, 9. júla 2017, http://mil.news.sina.com.cn/dgby/2018-07-09/doc-ihezpzwt8827910.shtml. [V čínštine]
[57] Hoover Institution, Chinese Influence and American Interests: Promoting Constructive Vigilance (Stanford, CA: Hoover Institution Press, 2018), 163, https://www.hoover.org/sites/default/files/research/docs/ chineseinfluence_americaninterests_fullreport_web.pdf.
[58] Philip Oltermann, „Germany’s, ‘China City’: How Duisburg Became Xi Jinping’s Gateway to Europe“, The Guardian, 1. augusta 2018,
https:// www.theguardian.com/cities/2018/aug/01/germanys-china-city-duisburg-became-xi-jinping-gateway-europe.
[59] „Xilake: Re’ai Zhongguo de ren“ 希拉克：熱愛中國的人 [„Chirac: Muž, ktorý miloval Čínu“], China Net, 20. marca 2007,
http://www.china.com.cn/international/txt/2007-03/20 content_18421202.htm. [V čínštine]
[60] Various, Di jiu zhang: Tan zhan (shang) 第九章：貪戰（上）[„Chapter 9: The War of Greed (Part I)“], in: Zhenshi de Jiang Zemin 真實的江澤民 [The Real Jiang Zemin], The Epoch Times, 18. júna 2012, http://www.epochtimes.com/b5/12/6/18/n3615092.htm. [V čínštine]
[61] Holly Watt, „Hinkley Point: The ,Dreadful Deal’ Behind the World’s Most Expensive Power Plant“, The Guardian, 21. decembra 2017,
[62] Nick Timothy, „The Government Is Selling Our National Security to China“, Conservative Home, 20. októbra 2015,
[63] Lin Ping, 林坪, „Jiemi Zhongguo rui liliang (shi’er): zai Ouzhou de jingji shentou“ 揭祕中國銳實力（十二）在歐洲的經濟滲透[„Disclosing China’s Sharp Power (Part XII) Economic Infiltration in Europe“], Radio Free Asia, 12. novembra 2018,
https://www.rfa.org/mandarin/zhuanlan/zhuantixilie/ zhongguochujiaoshenxiangshijie / yl-11082018122750.html; „Jiemi Zhongguo rui liliang (shisan): Ouzhou xueshu, yanlun ziyou“ 揭祕中國銳實力（十三）歐洲學術、言論自由 [„Disclosing China’s Sharp Power (Part XIII) Encroachment on Academic Freedom and Freedom of Speech in Europe“], Radio Free Asia, 12. novembra 2018, [自由亞洲電台]
https://www.rfa.org/mandarin/zhuanlan/zhuantixilie / zhongguochujiaoshenxiangshijie / MCIEU-11122018165706.html.
[V čínštine]
[64] Jack Hazlewood, „China Spends Big on Propaganda in Britain ... but Returns Are Low“, Hong Kong Free Press, 3. apríla 2016,
https: // www.hongkongfp.com/2016/04/03/china-spends-big-on-propaganda-in-britain-but-returns-are-low.
[65] Thorsten Benner et al., „Authoritarian Advance: Responding to China’s Growing Political Influence in Europe“, Global Public Policy Institute (GPPI), februára 2018, https://www.gppi.net/media/Benner_MERICS_2018_Authoritarian_Advance.pdf.
[66] Christophe Cornevin a Jean Chichizola, “The Revelations of Le Figaro on the Chinese Spy Program That Targets France,” Le Figaro, 22. októbra 2018 [“Les révélations du Figaro sur le programme d’espionnage chinois qui vise la France”] http://www.lefigaro.fr/actualite-france/2018/10/22/01016-20181022ARTFIG00246-les-revelations-du-figaro-sur-le-programme-d-espionnage-chinois-qui-vise-la-france.php. [Vo francúzštine]
[67] „German Spy Agency Warns of Chinese LinkedIn Espionage“, BBC News, 10. decembra 2017, https://www.bbc.com/news/world-europe-42304297.
[68] Serge Michel a Michel Beuret, China Safari: On the Trail of Beijing’ s Expansion in Africa (New York: Nation Books, 2010), 162.
[69] „China Is the Single Largest Investor in Africa“, CGTN, 7. mája, 2017, https://africa.cgtn.com/2017/05/07/china-is-the-single-largest-investor-in-africa.
[70] „Not as Bad as They Say“, The Economist, 1. októbra 2011, https: // www. economist.com/middle-east-and-africa/2011/10/01/not-as-bad-as-they-say.
[71] Joseph Hammond, „Sudan: China’ s Original Foothold in Africa“, The Diplomat, 14. júna 2017, https://thediplomat.com/2017/06/sudan-chinas-original-foothold-in-africa.
[72] „Beijing shengqing kuandai zao tongji de Sudan zongtong Baxier“ 北京盛情款待遭通緝的蘇丹總統巴希爾 [„Beijing Shows Hospitality to the Wanted Sudanese President Bashir“], Radio France Internationale (RFI), 29. júna 2011, http://cn.rfi.fr/中國/20110629-北京盛情款待遭通緝的蘇丹總統巴希爾. [V čínštine]
[73] „Zhongguo de heping fazhan daolu“ 中国的和平发展道路[„China’s Path of Peaceful Development“], Information Office of the State Council, http://www.scio.gov.cn/zfbps/ndhf/2005/Document/307900/307900.htm. [V čínštine]
[74] Pán Xiaotao, 潘小濤, „Zhongguoren, qing zhunbei zai dasa bi“ [„Chinese, Get Ready to Give Out More Money“], Apple Daily, 31. augusta 2018, https: //hk.news.appledaily.com/local/daily/article 20180831/20488504. [V čínštine]
[75] Chen Haifeng, 陈海峰, ed., „Shangwubu: Feizhou 33 ge zui bu fada guojia 97% de chanpin xiangshou ling guanshui“ 商務部：非洲33個最不發達國家97%的產品享受零關稅 [„Ministry of Commerce: 97 Percent of Products in 33 Least-Developed Countries in Africa Enjoy Zero Tariffs“], China News, 28. augusta 2018, http://www.chinanews.com/gn / 2018 / 08-28 / 8612256.shtml. [V čínštine]
[76] Jia Ao, 家傲, „Zhongguo zai xiang Feizhou dasa bi, Meiguo jingjue“ 中國再向非洲大撒幣 美國警覺 [„China Gives Africa Big Bucks Again and America Gets Alert“], Radio Free Asia, 3. septembra 2018, https://www.rfa.org/mandarin/yataibaodao/junshiwaijiao/ hc-09032018110327.html. [V čínštine]
[77] Cai Linzhe, 蔡臨哲, „Aisai’ebiya xuexi ,Zhongguo moshi’“ [„Ethiopia Is Learning the ‘Chinese Model’“], Phoenix Weekly, 15. mája 2013, http: //www.ifengweekly.com/detil.php?id=403. [V čínštine]
[78] Andrew Harding, „Jizhe laihong: Feizhou chu le ge ,Xin Zhongguo’“ 記者來鴻：非洲出了個「新中國」[„Correspondence From Our Reporters: ‘A New China’ in Africa“], BBC Chinese, 27. júla 2015, https://www.bbc.com/ukchina/simp/fooc/2015/07/ 150727_fooc_ethiopia_development. [V čínštine]
[79] Si Yang 斯洋, „Zhengduo huayuquan, shuchu Zhongguo moshi, Zhongguo yingxiang OuMei he YaFei fangshi da butong“ 爭奪話語權，輸出中國模式，中國影響歐美和亞非方式大不同 [„To Seize Discursive Power and Export the ,Chinese Model’, China Resorts to Different Means in Europe-America and Asia-Africa“], Voice of America, 7. decembra 2018, https://www.voachinese.com/a/4420434.html. [V čínštine]
[80] Quan Ye 泉野, „Duihua Wang Wen: cong cheqian lun dao ‘xin zhimin zhuyi’ wuqu beihou de zhen wenti“ 對話王文：從撒錢論到「新殖民主義」誤區背後的真問題 [„A Dialogue With Wang Wen: From the Theory of Spending Money to the Real Problem Behind the Misconstrued New Colonialism“], Duowei News, 2. septembra 2018, http: //news.dwnews.com/china/news/2018-09-02/60081911_all.html. [V čínštine]
[81] Ted Piccone, „The Geopolitics of China’ s Rise in Latin America“, Brookings Institution, Geoeconomics and Global Issues 2 (november 2016), 4, https://www.brookings.edu/wp-content/uploads/2016/11/the-geopolitics-of-Chinas-rise-in-latin-america_ted-piccone.pdf.
[82] Megha Rajagopalan, „China's Xi Woos Latin America With $ 250 Billion Investments,“ Reuters, 7. januára 2015,
https://www.reuters.com/ article / us-china-Lata-idUSKBN0KH06Q20150108.
[83] Alfonso Serrano, „China Fills Trump’ s Empty Seat at Latin America Summit“, The New York Times, 17. apríla 2018, https: //www.nytimes.com / 2018/04/13 / opinion / china-trump-pence-summit-lima-Latinamerica.html.
[84] Jordan Wilson, „China’ s Military Agreements with Argentina: A Potential New Phase in China-Latin America Defense Relations“, U.S.-China Economic and Security Review Commission: Staff Research Report, 5. novembra 2015, https://www.uscc.gov/sites/default/files / Research / China% 27s% 20Military% 20Agreements% 20with% 20Argentina.pdf.
[85] Jin Yusen 金雨森, „Zhonggong jinqian waijiao kong chengwei zuihou yi gen daocao“ 中共金錢外交恐成為最後一根稻草 [„The CCP’ s Dollar Diplomacy May Be the Last Straw“], watchinese.com, 5. júla 2017, https://www.watchinese.com/article / 2017/23053. [V čínštine]
[86] „Zhonggojng ju’e jinyuan qiang Saerwaduo, yin Meiguo youlü” 中共巨額金援搶薩爾瓦多 引美國憂慮 [„The CCP 's Huge Amount of Financial Aid to El Salvador Causes Anxiety for America“], NTD Television, 22. augusta 2018, http://www.ntdtv.com/xtr/gb/2018/08/23/a1388573.html. [V čínštine]
[87] Huang Xiaoxiao 黃瀟瀟, „La Mei he Jialebi diqu Kongzi Xueyuan da 39 suo“ 拉美和加勒比地區孔子學院達39所 [„Number of Confucius Institutes in Latin America and the Caribbeans Increases to 39“], People.cn, 26. januára 2018, http://world.people.com.cn/n1/2018/0126/c1002-29788625.htm. [V čínštine]
[88] „Pentagon Says Chinese Vessels Harassed US Ship“, CNN, 9. marca 2009,
http://www.cnn.com/2009/POLITICS/03/09/us.navy.china/index.html.
[89] Barbara Starr, „Chinese Boats Harassed US Ship, Officials Say“, CNN, 5. mája 2009,
http://edition.cnn.com/2009/WORLD/asiapcf /05/05/ china.maritime.harassment /index.html.
[90] Barbara Starr, Ryan Browne a Brad Lendon, „Chinese Warship in ‘Unsafe’Encounter With US Destroyer, Amid Rising US-China Tensions“, CNN, 1. októbra 2018, https://www.cnn.com/2018/10/01/politics/china-us-warship-unsafe-encounter / index.html.
[91] Military Strategy Research Department of the Academy of Military Science, Zhanlue xue 戰略學 [Strategic Studies], (Beijing: Military Science Publishing House, 2013), 47. [V čínštine]
[92] Office of the Secretary of Defense, Annual Report to Congress: Military and Security Developments involving the People’ s Republic of China 2018 (Washington DC: US Department of Defense, 16. mája, 2018), 46-47,
https://media.defense.gov/2018/Aug/16/2001955282/-1/-1/1/2018-CHINA-MILITARY-POWER-REPORT.PDF.
[93] Lawrence Sellin, „The US Needs a New Plan to Address Chinese Power in Southern Asia“, The Daily Caller, 5. júna 2018,
https: // dailycaller.com / 2018/06/05 / afghanistan-pakistan-america-china/.
[94] Panos Mourdoukoutas, „China Will Lose The South China Sea Game“, Forbes, 1. júla 2018,
https://www.forbes.com/sites/panosmourdoukoutas / 2018/07/01 / china-will-lose-the-south-china-sea-game / #5783cad73575.
[95] Michael Lelyveld, „China’s Oil Import Dependence Climbs as Output Falls“, Radio Free Asia, 4. decembra 2017,
[96] M. Taylor Fravel, „Why Does China Care So Much About the South China Sea? Here Are 5 Reasons“, The Washington Post, 13. júla 2016,
https://www.washingtonpost.com/news/monkey-cage/wp / 2016/07/13/why-does-china-care-so-much-about-the-south-china-sea-here-are-5-reasons.
[97] Brahma Chellaney, „Why the South China Sea Is Critical to Security“, The Japan Times, 26. marca 2018,
https: //www.japantimes.co.jp/opinion/2018/03/26/commentary/world-commentary/south-china-sea-critical-security/
#. XAnOBBNKiF1.
[98] Scott Montgomery, „Oil, History, and the South China Sea: A Dangerous Mix“, Global Policy, 7. augusta 2018, https: // www.globalpolicyjournal.com/blog/07/08/2018/oil-history-and-south-china-sea-dangerous-mix.
[99] Hal Brands, „China’s Master Plan: A Global Military Threat“, The Japan Times, 12. júna 2018,
https://www.japantimes.co.jp/opinion /2018/06/12 /commentary/ world-commentary/chinas-master-plan-global-military-threat/#. W9JPPBNKj5V.
[100] Joel Wuthnow, „China’s Other Army: The People’s Armed Police in an Era of Reform“, Center for the Study of Chinese Military Affairs, Institute for National Strategic Studies, China Strategic Perspectives 14 (Washington DC: National Defense University Press, apríl 2019), https://inss.ndu.edu/Portals/82/China%20SP%2014%20Final%20for% 20Web.pdf.
[101] US Department of Defense, Office of the Secretary of Defense, Annual Report to Congress: Military and Security Developments Involving the People’s Republic of China 2018, 16. mája 2018, https: //media.defense.gov/2018/Aug/16/2001955282/-1/-1/1/2018-CHINA-MILITARY-POWER-REPORT.PDF.
[102] David E. Sanger, „US Blames China’s Military Directly for Cyberattacks“, The New York Times, 6. mája 2013,
http: // www.nytimes.com/2013/05/07/world/asia/us-accuses-chinas-military-in-cyberattacks.html.
[103] Sharon Weinberger, „China Has Already Won the Drone Wars“, Foreign Policy, 10. mája 2018,
https://foreignpolicy.com/2018/05/10/china-trump-middle-east-drone-wars/.
[104] Rick Joe, „China’s Air Force on the Rise: Zhuhai Airshow 2018“, The Diplomat, 13. novembra 2018, https://thediplomat.com/2018/11/chinas-air-force-on-the-rise-zhuhai-airshow-2018/.
[105] Huang Yuxiang 黃宇翔, „Zhongguo wurenzhanji jingyan Zhuhai Hangzhan liangxiang, jiaxiang di shi Meiguo“ 中國無人戰機驚豔珠海航展亮相假想敵是美國 [„Chinese Drones, Whose Target Is America, Stun the Audience at Zhuhai Air Show“], Asia Weekly, vol. 32, issue 46 (25. novembra 2018),
https://www.yzzk.com/cfm/blogger3.cfm? id = 1542252826622 & author =% E9% BB% 83% E5% AE% 87% E7% BF% 94. [V čínštine]
[106] Na tom istom mieste.
[107] Peter Navarro, Crouching Tiger: What China's Militaris Means for the World (New York: Prometheus Books, 2015).
[108] Steven Lee Myers, „With Ships and Missiles, China Is Ready to Challenge US Navy in Pacific“, The New York Times, 29. augusta 2018, https://www.nytimes.com/2018/08/29/world/asia/china-navy-aircraft-carrier-pacific.html.
[109] San Renxing 三人行, „Ping xuexinggongsi de mori fengkuangdu“ 評血腥公司的末日瘋狂賭 [„On the Bloody Company’s Mad Doomsday Gambling“], The Epoch Times, 1. augusta 2005, http://www.epochtimes.com/b5/5/8/1/n1003911.htm a
http://www.epochtimes.com/b5/5/8/2/n1004823.htm [V čínštine];
a Li Tianxiao, „Shen yao Zhonggong wang, bi xian shi qi kuang“
神要中共亡 必先使其狂 [„If God Wants the CCP to Die, He Will Make It Go Mad First“], The Epoch Times, 17. augusta 2005,
http://www.epochtimes.com/gb/5/8/17/n1021109.htm. [V čínštine]
[110] Jonathan Watts, „Chinese General Warns of Nuclear Risk to US", The Guardian, 15. júla 2005,
https://www.theguardian.com/world/2005/jul/16/china.jonathanwatts.
[111] Pillsbury, The Hundred-Year Marathon, kap. 2.
[112] „Komentár druhý: Začiatky ČKS“, v: Deväť komentárov ku komunistickej strane (The Epoch Times, 2004) https://www.9komentarov.sk/
[113] Qiao Liang 乔良 a Wang Xiangsui 王湘穗, Chao xian zhan 超限战 [Unrestricted Warfare], (Beijing: People’s Liberation Army Literature and Art Press, 1999), 1, 62. [V čínštine]
[114] Qiao Liang 喬良 a Wang Xiangsui 王湘穗, Chao xian zhan yu Fan chao xian zhan: Zhongguoren tichu de xin zhanzhengguan Meiguoren ruhe yingdui 超限戰與反超限戰：中國人提出的新戰爭觀美國人如何應對 [Unrestricted Warfare and Anti-Unrestricted Warfare: How Will the Americans Counter the New Chinese Strategy?] (Beijing: Changjiang Literature and Art Press, 2016). [V čínštine]
[115] Louisa Lim a Julia Bergin, „Inside China’s Audacious Global Propaganda Campaign“, The Guardian, 7. decembra 2018, https: // www.theguardian.com/news/2018/dec/07/china-plan-for-global-media-dominance-propaganda-xi-jinping.
[116] Mao Zedong 毛澤東, Mao Zedong xinwen gongzuo wenxuan 毛澤東新聞工作文選 [Selected Works on Journalism], (Beijing: Xinhua Press, 1983), 182. [V čínštine]
[117] „Zhong jin pulu Zhonggong Dawaixuan haiwai kuozhang" 重金鋪路中共大外宣海外擴張 [„The CCP Spends Big Money Expanding Its Overseas Propaganda“], Radio Free Asia, 15. novembra 2015, https://www.rfa.org/cantonese/news propaganda-11052015084921.html. [V čínštine]
[118] Anne-Marie Brady, „China’s Foreign Propaganda Machine“, Wilson Center, 26. októbra 2015, https://www.wilsoncenter.org/article/chinas-foreign-propaganda-machine.
[119] „Chinese President Xi Jinping Visits With CCTV America via Video Call“, CGTN, 19. februára 2016,
[120] Koh Gui Qing a John Shiffman, „Beijing’s Covert Radio Network Airs China-Friendly News Across Washington, and the World“, Reuters, 2. novembra 2015, https://www.reuters.com/investigates / special-report / china-radio.
[121] Lim a Bergin, „Inside China’s Audacious“.
[122] James Fallows, „Official Chinese Propaganda: Now Online From the WaPo!“ The Atlantic, 3. februára 2011,
https://www.theatlantic.com/international / archive / 2011/02 / official-chinese-propaganda-now-online-from-the-wapo / 70690.
[123] Donnelle Eller, „Chinese-Backed Newspaper Insert Tries to Undermine Iowa Farm Support for Trump, Trade War“, The Des Moines Register, 24. septembra 2018,
https://www.desmoinesregister.com/story/money / agriculture / 2018/09/24 / china-daily-watch-advertisement-triessway-iowa-farm-support-trump-trade-war-tariffs / 1412954002.
[124] Bethany Allen-Ebrahimian, „Beijing Builds Its Influence in the American Media“, Foreign Policy, 21. decembra 2017, https: // foreignpolicy.com / 2017/12/21 / one-of-americas-biggest-chinese-language-newspapers-toes-beijings-party-line-china-influence-united-front.
[125] „Zhan zhong jiekai hongse shentou, 142 jia haiwai Dangmei shunjian baoguang“ 占中揭開紅色滲透 142家海外黨媒體瞬間曝光 [„‘Occupy Central' Reveals Red Infiltration, 142 of the CCP’s Overseas Media Outlets Are Disclosed“], NTD Television, 6. októbra 2014, http://www.ntdtv.com/xtr/gb/2014/10/06/a1143788.html. [V čínštine]
[126] Yuan Jirong 苑基榮, „Zhongguo dianshiju rebo Feizhou dalu“ 中國電視劇熱播非洲大陸 [„Chinese TV Series Are Trendy in Africa“], People’s Daily, 5. januára 2015, https: //web.archive.org/web/20160206004955if_/http://paper.people.com.cn/rmrb/html / 2015-01 / 05 / nw.D110000renmrb_20150105_3-03.htm. [V čínštine]
[127] Jeffrey Gil, „Why the NSW Government Is Reviewing Its Confucius Classrooms Program“, The Conversation, 17. mája 2018, http://theconversation.com/why-the-nsw-government-is-reviewing-its-confucius-classrooms-program-96783.
[128] Alexander Bowe, „China’s Overseas United Front Work: Background and Implications for the United States“, US-China Economic and Security Review Commission, 24. augusta 2018, 5-6, https: //www.uscc.gov / sites / default / files / Research / China% 27s% 20Overseas% 20United% 20Front% 20Work% 20-% 20Background% 20and% 20Implications% 20for% 20US_final_0.pdf.
[129] US Congress, House, John S. McCain National Defense Authorization Act for Fiscal Year 2019, 115th Cong., 2nd sess., https://docs.house.gov/ billsthisweek / 20180723 / CRPT-115hrpt863.pdf.
[130] „Wei fazhan he jinbu, yu Zhongguo xieshuo tongxing – Zhongguo gaige youyi jiangzhang huodezhe qunxiang“ 为发展和进步，与中国携手同行——中国改革友谊奖章获得者群像 [„Marching Forward Hand in Hand With China for Development and Progress: Vignettes of Winners of ‘China Reform Friendship Medal’“], Xinhua News, 18. december 2018, http://www.xinhuanet.com/politics/2018-12/18 / c_1123872219.htm. [V čínštine]
[131] Bowe, „China’s Overseas“, 5-6.
[132] Thorsten Benner, et al., „Authoritarian Advance: Responding to China’s Growing Political Influence in Europe“, Global Public Policy Institute, februára 2018, https://www.gppi.net/media/Benner_MERICS_2018_Authoritarian_Advance.pdf.
[133] Chinese Influence & American Interests: Promoting Constructive Vigilance (Stanford, CA: Hoover Institution Press, 2018),
[134] US Department of Justice, „Patrick Ho, Former Head of Organization Backed by Chinese Energy Conglomerate, Convicted of International Bribery, Money Laundering Offenses“, 5. december 2018, https: // www.justice.gov/usao-sdny/pr/patrick-ho-former-head-organization-backed-chinese-energy-conglomerate-convicted.
[135] Nick McKenzie a Angus Grigg, „China’s ZTE Was Built to Spy and Bribe, Court Documents Allege“, The Sydney Morning Herald, 31. máj 2018, https://www.smh.com.au/business/companies/china-s-zte-was-built-to-spy-and-bribe-court-documents-allege-20180531-p4ziqd.html.
[136] Alexandra Stevenson, et al., „A Chinese Tycoon Sought Power and Influence. Washington responded“, The New York Times, 12. decembra 2018, https://www.nytimes.com/2018/12/12/business/cefc-biden-china-washington-ye-jianming.html.
[137] Rona Rui 駱亞, „Zhuanfang Chen Yonglin: Zhonggong quanmian shentou Aozhou nemu“ 專訪陳用林：中共全面滲透澳洲內幕 [„Exclusive Interview With Chen Yonglin: How the Chinese Communist Party Has Thoroughly Infiltrated Australia“], The Epoch Times, 19. jún 2017, http://www.epochtimes.com.tw/n215385. [V čínštine]
[138] Chinese Influence & American Interests, 57-78.
[139] Isaac Stone Fish, „Huawei’s Surprising Ties to the Brookings Institution“, The Washington Post, 7. decembra 2018,
https://www.washingtonpost.com/opinions/2018/12/08/chinese-companys-surprising-ties-brookings-institution/?utm_term = .2720ba57db52.
[140] Margaret Wollensak, „Canadian, UK Universities Warned by Intelligence Agencies to Be Wary of Huawei“, The Epoch Times, 19. december 2018, https://www.theepochtimes.com/universities-warned-to-be-wary-of-research-partnerships-with-huawei_2743679.html.
[141] Zack Dorfman, „How Silicon Valley Became a Den of Spies“, Politico, 27. júla 2018,
https://www.politico.com/magazine/story/2018/07/27/silicon-valley-spies-china-russia-219071.
[142] Bowe, „China’s Overseas“, 10-12.
[143] Gao Shan 高山, „Zhongguo Wanda: 20 yi Meiyuan maixia Meiguo liang jia dianyinggongsi“ 中國萬達：20億美元買下美國兩家電影公司 [„China’s Wanda Buys Two US Film Companies for 2 Billion US Dollars“], Radio Free Asia, 23. augusta 2016,
https: //www.rfa.org/mandarin/yataibaodao/jingmao/hc-08232016102649.html. [V čínštine]
[144] Cui Peng 崔鵬, „Ali yingye rugu Amlin Partners, Ma Yun touzi Sipierboge“ 阿里影業入股 [„Ali Pictures Invests in Amblin Partners; Ma Yun Makes Investment in Spielberg“], sohu.com, 9. októbra 2016, http://www.sohu.com / a / 115703678_115565. [V čínštine]
[145] Amy Qin a Audrey Carlsen, „How China Is Rewriting Its Own Script“, The New York Times, 18. novembra 2018, https: //www.nytimes.com / interactive / 2018/11/18 / world / asia / china-movies.html.
[146] Ben Fritz a John Horn, „Reel China: Hollywood Tries to Stay on China’s Good Side“, The Los Angeles Times, 16. marca 2011,
http: //articles.latimes.com/2011/mar/16/entertainment/la-et-china-reddawn-20110316.
[147] Lin Ping 林坪, „Jiemi Zhongguo rui liliang (wu): Meiguo dianying yule ye“ 揭秘中國銳實力（五）美國電影娛樂業[„Disclosing China’s Sharp Power (Part V) American Film and Entertainment Industries“], Radio Free Asia, 7. septembra 2018,
https://www.rfa.org/mandarin/zhuanlan/zhuantixilie/zhongguochujiaoshenxiangshijie / yl5-09072018150445.html. [V čínštine]
[148] Lin Ping 林坪, „Jiemi Zhongguo rui liliang (san) Meiguo xueshu jie, gaoxiao“ 揭秘中國銳實力（三）美國學術界、高校 [„Disclosing China’s Sharp Power (Part III) American Universities and Academia“], Radio Free Asia, 5. septembra 2018, https://www.rfa.org/mandarin / zhuanlan / zhuantixilie / zhongguochujiaoshenxiangshijie /yl3-09052018122139.html. [V čínštine]
[149] „Ying Baoshaodang ren bei ju rujing Xianggang, Yuehanxun biao guanqie“ [„British Conservatives Were Denied Entry to Hong Kong; Johnson Expresses Concern“], BBC Chinese, 12. októbra 2017,
https: // www.bbc.com/zhongwen/trad/chinese-news-41591196. [V čínštine]
[150] Bowe, „China’s Overseas“, 7-8.
[151] William Pentland, „Entrepreneurial Espionage - Made in China“, Forbes, 22. januára 2011, https://www.forbes.com/sites/williampentland / 2011/01/22 / Entrepreneurial-Espionage-made-inchina / #7e0175c65207.
[152] Joshua Philipp, „How Hacking and Espionage Fuel China's Growth“, The Epoch Times, 10. septembra 2015,
https: //www.theepochtimes.com/investigative-report-china-theft-incorporated_1737917.html.
[153] Annie Wu, „What Is the ‘Made in China 2025’ Program That Is the Target of US Tariffs?“ The Epoch Times, 5. apríla 2018, https: // www.theepochtimes.com/what-is-the-chinese-industrial-policy-made-inchina-2025-that-is-the-target-of-us-tariffs_2485482.html.
[154] High-Speed Rail News, Gaotie Fengyun lu 高鐵風雲錄 [A Record of the High-speed Rail Saga], (Changsha: Hunan Literature and Art Press, 2015). See „Di wu zhang: Zhongguo gaotie sanguo sha“ 第五章中國高鐵三國殺 [Chapter 5, „China’s High- Speed Rail Three Kingdom Legends“]. [V čínštine]
[155] Sankei Shimbun, „Japan’s Transfer of Bullet Train Technology a Mistake. China, of Course, Has Copied It“, Japan Forward, 18. august 2017, https://japan-forward.com/japans-transfer-of-bullet-train-technology-a-mistake-china-of-course-has-copied-it.
[156] Paul Mozur a Jane Perlez, „China Bets on Sensitive US Start-Ups, Worrying the Pentagon“, The New York Times, 22. marca 2017,
https: //www.nytimes.com/2017/03/22/technology/china-defense-start-ups.html.
[157] Office of the United States Trade Representative, Executive Office of the President, Update Concerning China’s Acts, Policies and Practices Related to Technology Transfer, Intellectual Property, and Innovation, 20. novembra 2018, https://ustr.gov/sites/default/files/
enforcement / 301Investigations / 301% 20Report% 20Update.pdf, 46.
[158] US Department of Justice, „Chinese National Who Conspired to Hack Into US Defense Contractors’ Systems Sentenced to 46 Months in Federal Prison“, 13. júla 2016, https://www.justice.gov/opa/pr/chinese-national-who-conspired-hack-us-defense-contractors-systemssentenced-46-months.
[159] Cynthia McFadden, Aliza Nadi, a Courtney McGee, „Education or Espionage? A Chinese Student Takes His Homework Home to China“, NBC News, 24. júla 2018, https://www.nbcnews.com/news/china/education-or-espionage-chinese-student-takes-his-homework-home-china-n893881.
[160] Federal Bureau of Investigation, „Chinese Hackers Indicted“, 20. decembra 2018, https://www.fbi.gov/news/stories/chinese-hackersindicted-122018.
[161] Zach Dorfman, „How Silicon Valley“.
[162] Federal Bureau of Investigation, „Chinese Talent Programs“, Counterintelligence Strategic Partnership Intelligence Note, SPIN: 15-007, september 2015, https://info.publicintelligence.net/FBI-ChineseTalentPrograms.pdf.
[163] Lawrence A. Tabak a M. Roy Wilson, „Foreign influences on Research Integrity“, Presentation at the 117th Meeting of the Advisory Committee to the Director, National Institutes of Health, 13. decembra 2018,
https://acd.od.nih.gov/documents/presentations / 12132018ForeignInfluences.pdf.
[164] Lev Facher, „NIH Report Scrutinizes Role of China in Theft of US Scientific Research“, STAT, 13. decembra 2018, https: //www.statnews.com / 2018/12/13 / nih-report-scrutinizes-role-of-china-in-theft-of-u-s-scientific-research.
[165] Jennifer Zeng, „Communist China Poses Greatest Threat to US and World, Senators Told“, The Epoch Times, aktualizované 17. decembra 2018, https://www.theepochtimes.com/senate-told-communist-china-poses-greatest-threat-to-us-and-the-world_2738798.html.
[166] Keith Bradsher, „When Solar Panels Became Job Killers“, The New York Times, 8. apríla 2017,
https://www.nytimes.com/2017/04/08/business/china-trade-solar-panels.html? _ga =2.209817942.255138535.1542571491-142437734.1525387950.
[167] „Zhonghua renmin gongheguo guojia qingbao fa“ 中華人民共和國國家情報法 [„The National Intelligence Law of the People’s Republic of China“], National People’s Congress Net, 27. júna 2017, http://www.npc.gov.cn/npc/ xinwen / 2017-06 / 27 / content_2024529.htm. [V čínštine]
[168] US Congress, Senate, Statement of Bill Priestap Before the Committee on the Judiciary, China’ s Non-Traditional Espionage Against the United States: The Threat and Potential Policy Responses, 115th Cong., 1st sess., 12. decembra 2018, https://www.judiciary.senate.gov/download/12-12-18-priestap-testimony.
[169] US Congress, Senate, Statement of John C. Demers Before the Committee on the Judiciary, China’s Non-Traditional Espionage Against the United States: The Threat and Potential Policy Responses, 115th Cong., 1st sess., 12. decembra 2018,
https://www.judiciary.senate.gov/imo/media / doc / 12-12-18% 20Demers%20Testimony.pdf.
[170] Ted Cruz (@SenTedCruz), „Huawei is a Communist Party spy agency thinly vieled [sic] as a telecom company. Its surveillance networks span the globe & its clients are rogue regimes such as Iran, Syria, North Korea & Cuba. The arrest of Huawei’s CFO Wanzhou Meng in Canada is both an opportunity & a challenge“, Twitter, 6. decembra 2018,
https: //twitter.com/SenTedCruz/status/1070708648865861633.
[171] Danielle Cave, „The African Union Headquarters Hack and Australia’s 5G Network“, Australian Strategic Policy Institute, 13. júla 2018, https://www.aspistrategist.org.au/the-african-unionheadquarters-hack-and-Australias-5g-network.
[172] Theis Lange Olsen a Cathrine Lakmann, „Huawei Now on the Danish Mark: ‘The Chinese Can Access Systems That Govern Our Society’“, Danish Broadcasting Corporation, 7. decembra 2018,
https: //www.dr.dk/nyheder/indland/huawei-nu-paa-dansk-sigtekorn-kineserne-kan-faa-adgang-til-systemer-der-styrer-vores. [V dánčine]
[173] Tang Ming 唐銘, „Zhonggong haike weizhuang Falun Gong wangzhan, Mei yu Zhong zunshou guoji guize“ 中共駭客偽裝法輪功網站 美籲中遵守國際規則 [„CCP Hackers Feigned Falun Gong Websites; America Calls on China to Observe International Rules“], The Epoch Times, 16. marec 2013 [大紀元 新聞 網],
http: // www.epochtimes.com/gb/13/3/16/n3824225.htm. [V čínštine]
[174] Dan Levin, „Couple Held in China Are Free, but, Even Now We Live Under a Cloud’“, The New York Times, 1. januára 2017,
https://www.nytimes.com/2017/01/01/world/canada/canadian-couple-china-detention.html.
[175] „Peter Navarro on China’s National Security Risks to US“, Fox Business, 13. decembra 2018, https: //video.foxbusiness.com/v/ 5979037938001 /? # sp = show-clips.
[176] Qiao Liang 乔良 a Wang Xiangsui 王湘穗, Unrestricted Warfare, 61. [V čínštine]
[177] Eri Sugiura, „China’s 5G a Bigger Threat Than Trade War, Says Ex-Dallas Fed Chief“, Nikkei Asian Review, 24. septembra 2018, https://asia.nikkei.com/Economy/China-s-5G-a-bigger-threat-than-trade-warsays-ex-Dallas-Fed-chief.
[178] Gregg Re, „Trump Declares Opioids From Mexico, China ,Almost a Form of Warfare', Tells Sessions to Sue Drug Makers“, Fox News, 16. august 2018,
[179] Kirsten D. Madison, „Stopping the Poison Pills: Combating the Trafficking of Illegal Fentanyl from China“, prepared statement before the Senate Caucus on International Narcotics Control, 2. októbra 2018,
https://www.drugcaucus.senate.gov/sites/default/files/Final%20INL% 20Written% 20Statement% 20for% 20Senate% 20Drug% 20Caucus% 20Hearing% 20on% 20Chinese% 20Fe .._. Pdf.
[180] Markos Kounalakis, „China Is Using Fentanyl in a Chemical War Against America“, McClatchy, 2. novembra 2017,
https: // www.mcclatchydc.com/opinion/article182139386.html.
[181] Anna Fifield, „China’s Row With Sweden Over a ‘Racist’ TV Skit Has Citizens Urging Boycotts of Ikea and H&M“, The Washington Post, 26. septembra 2018,
https://www.washingtonpost.com/world/2018/09/26/chinas-row-with-sweden-over-racist-tv-skit-has-citizens-urging-boycott-ikea-hm /? noredirect = on & utm_term = .15e1b22bc530.
[182] Xinmei Shen, „How China’s Army of Online Trolls Turned on Sweden“, Abacus News, 26. septembra 2018,
https://www.abacusnews.com/digital-life/how-chinas-army-online-trolls-turned-sweden /article / 2165747.
[183] Pillsbury, The Hundred-Year Marathon, úvod.
[184] „How the West Got China Wrong“, The Economist, 1. marca 2018,
https://www.economist.com/leaders/2018/03/01/how-the-west-got-china-wrong.
ďalšia kapitolaspäť na hlavnú stránku